Výrok Martina Klusa o tom, že stavovská republika je v rozpore so slovenskou ústavou je pravdivý, čo dokazuje aj rozhodnutie súdu o rozpustení strany Slovenská pospolitosť, práve z dôvodu snahy o vytvorenie stavovskej republiky. 

Snahy Mariana Kotlebu o zavedenie stavovskej republiky siahajú do roku 2006, kedy ako predseda strany Slovenská pospolitosť verejne vyhlasoval vôľu budovať stavovský režim. Predstavu, ako by mal takýto systém fungovať, zverejnili aj v programe strany:
"SP-NS budeň (...) presadzovať zmenu zo súčasného systému
parlamentnej demokracie politických strán na usporiadanie štátu na základe stavovského princípu. Zavedenie stavovského princípu do slovenskej spoločnosti si SP-NS predstavuje nasledovne: spoločnosť bude na základe zoskupenia občanov podľa povolaní rozdelená do nasledovných stavov:
a) pôdne, lesné a vodné hospodárstvo,
b) priemysel,
c) školstvo, veda a výskum,
d) obrana a bezpečnosť,
e) záchranná a zdravotná služba,
f) štátna služba,
g) obchod, služby a živnosti,
h) peňažníctvo a poisťovníctvo,
i) slobodné povolania,
j) národnostné menšiny,
Registrácia občana v stave bude dobrovoľná. Stavy budú mať pomerné zastúpenie
v Slovenskej národnej rade (SNR), a to podľa počtu registrovaných členov. Národnostné menšiny budú mať v SNR také zastúpenie, aké bude mať slovenská menšina v ich materskom štáte. (...)"

Podľa generálneho prokurátora takýto systém je v rozpore s odsekom 1 článku 30 Ústavy SR (.pdf) "Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.", lebo v programe sa tiež písalo, že registrácia do týchto stavov je dobrovoľná, ale len členovia stavov môžu voliť a byť volení.