Marian Kotleba
ĽSNS
Dvíhali sa sudcom platy práve za účelom eliminácie korupcie, úplatkov a tak ďalej. Nakoniec sa zistilo, že zdvihnutie platov tej časti, ktorí sa chcú nechať skorumpovať, spôsobilo len to, že bola zdvihnutá aj suma úplatkov.
Kotleba vs. Klus - 25.04.2016
Platy sa sudcom a prokurátorom dvíhajú zo zákona, sú viazané na platy poslancov a tým na priemernú mzdu. Nenašli sme informácie o tom, že by zvyšovanie platov slovenských sudcov bolo odôvodňované protikorupčnými snahami. O tom, či skutočne došlo k navýšeniu sumy úplatkov, ktoré mohli byť sudcom poskytnuté, taktiež neexistujú žiadne spoľahlivé informácie. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.
Priemerná mesačná mzda sudcu či prokurátora sa v roku 2015 podľa denníku Pravda pohybovala na úrovni 3 400 eur. Tento rok majú mať mzdy vyššie asi o 280 eur. Presné číslo závisí od priemernej mzdy. Plat sudcu a prokurátora sa závisí od platu poslanca, ktorý zarába trojnásobok priemernej mzdy. Sudcovský plat je 1,3-násobkom platu poslaneckého. Predchádzajúca vláda dočasne zmrazila platy sudcov a prokurátorov, po rozhodnutí Ústavného súdu však bolo zvyšovanie obnovené a platy spätne dorovnané.
Priemerná výška úplatku je na Slovensku odhadovaná na 13% z celkovej sumy zákazky, objednávky či zisku. Štatistiky, že by sa po každoročnom zvyšovaní sudcovských platov zároveň zvyšovali aj úplatky neexistujú.
V niektorých krajinách ako Gruzínsko, Ekvádor, Peru a Nigéria boli podľa štúdie o globálnej korupcii (.pdf, s. 6) platy sudcov zvyšované práve z dôvodu snáh o zníženie korupcie, Slovensko sa v podobnom kontexte tu ani inde neuvádza. Nebolo jasne preukázané, že by zvyšovanie platov viedlo k znižovaniu korupcie, tiež sa ale nikde neuvádza, že by malo opačný efekt a spôsobovalo zvyšovanie požadovaných súm. Zvyšovanie platov je niekedy uvádzané ako pomocný faktor pri znižovaní korupcie, nepovažuje sa však za dostatočné bez ďalších opatrení.
V prípade už zrušeného Špeciálneho súdu, ktorého sudcovia mali vyššie platy ako iní sudcovia, sa hovorilo o tom, že vyššie platy mali zamedziť korupcii. Podobne to malo byť aj v prípade Úradu špeciálnej prokuratúry. Dôvodová správa k návrhu zákona, ktorý tieto inštitúcie zriaďoval, však obsahovala ako dôvod vyššícch platov len možné riziko spojené s výkonom funkcií na týchto inštitúciách.
"So zreteľom na predpokladané vysoké riziko spojené s výkonom funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry sa ustanovuje príplatok za plnenie úloh v Úrade špeciálnej prokuratúry (bod 1) vo výške trojnásobku minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ak ide o zamestnanca daňového orgánu a vo výške minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou u ostatných štátnych zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere (bod 3); v súčasnosti minimálna mzda zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou predstavuje 5 570 Sk. Tento príplatok by mal byť jednou zo zložiek, ktoré tvoria funkčný plat štátneho zamestnanca v štátnozamestnaneckom pomere (bod 2)."
Špeciálny súd bol v roku 2009 Ústavným súdom zrušený, nahradil ho neskôr Špecializovaný súd, ktorého sudcovia mali už nižšie platy.
"Špeciálny súd vznikol v roku 2004 počas pôsobenia bývalej vlády. Podľa Ústavného súdu však vyššie príplatky jeho sudcov oproti ostatným kolegom boli diskriminačné, povinnosť bezpečnostných previerok zas Ústavný súd považoval za neprípustný zásah do nezávislosti súdnictva.
Po novom sa preto príplatok k platu špecializovaných sudcov zníži na dvojnásobok priemernej mzdy v hospodárstve z doterajšieho šesťnásobku. Vlani pritom ľudia na Slovensku zarábali v priemere 723,03 eura (21.782 korún). Nová úprava tiež nebude vyžadovať bezpečnostné previerky sudcov."
Dátum zverejnenia analýzy: 24.04.2016