Ľuboš Blaha
SMER-SD
Tá väčšina je šialená za tento návrh (návrh za povinné kvóty, pozn.). To je nejakých 460 voči 200.
Sulík vs Blaha - 19.04.2016
Blaha spomína hlasovanie na pôde Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnilo 12. apríla 2016 o balíku opatrení, v rámci ktorých sa navrhuje aj zavedenie povinných kvót. Výsledok plenárneho zasadania bol 459 za ku 206 proti. Keďže Blaha sa mýli len o pár hlasov, a túto odchýlku možno považovať za zaokrúhlenie, výrok hodnotíme ako pravdivý.
Hlasovalo (str. 4-8) sa o nelegislatívnom uznesení, vypracované maltskou poslankyňou Robertou Metsolovou a talianskou poslankyňou Kashetu Kyengeovou, v ktorom sa riešila situácia v stredozemí a potreba holistického(celistvého) prístupu Európskej únie. Za návrh ako celok hlasovalo (str. 60-61) za 459 poslancov, proti 206 a 52 sa zdržalo.
O hlasovaní informovali aj Hospodárske noviny. "Europoslanci v rámci nelegislatívneho uznesenia požadujú vytvorenie bezpečných a legálnych spôsobov vstupu občanov tretích krajín na územie EÚ bez toho, aby museli riskovať svoje životy a obracať sa na pašerákov.
EP poukázal na to, že súčasný azylový systém sa nedokáže vyrovnať s rastúcim počtom prichádzajúcich migrantov a vyzval na radikálnu reformu takzvaných dublinských pravidiel. Poslanci zároveň navrhli zriadenie centralizovaného systému zberu a rozdeľovania žiadostí o azyl, ktorého súčasťou by mohli byť aj kvóty pre každý členský štát EÚ."
O uznesení informoval aj TASR. "Europarlament v tejto súvislosti zdôraznil, že súčasný azylový systém EÚ neberie dostatočne do úvahy mimoriadne migračné tlaky, ktorým sú vystavené členské štáty na jej vonkajších hraniciach. Reforma systému by okrem iného mala zaistiť rýchle spracúvanie žiadostí o azyl.
Poslanci preto vyzvali členské štáty EÚ, aby splnili svoje záväzky v oblasti núdzového premiestňovania žiadateľov o azyl. Ich uznesenie pripomína, že doteraz došlo k relokácii len malej časti z celkového počtu 160.000 žiadateľov o azyl z Talianska a Grécka do iných členských štátov EÚ.
V oblasti presídľovania (premiestňovanie žiadateľov o azyl z tretích krajín na územie EÚ) podľa europoslancov potrebuje EÚ záväzný a povinný legislatívny prístup.
Poslanci sa pri tejto politike zasadili aj za nové celoúnijné readmisné dohody, ktoré by mali byť nadradené bilaterálnym dohodám medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ a tretími krajinami. Zároveň zdôraznili, že migranti by mali byť navrátení do svojich domovských krajín iba za predpokladu, že je daná krajina pre nich bezpečná."
Dátum zverejnenia analýzy:
21.04.2016