Slovenskí koaliční i opoziční politici sa zhodujú v nevyhnutnosti posilnenia ochrany vonkajších hraníc. Na druhej strane, dôvod ich utesnenia je prevažne zhodný, no napríklad strane ĽSNS nejde o zachovanie funkčnosti schengenského systému, ale o ochranu štátu ako takého. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. 

Na slovenskej politickej scéne panuje v otázke posilnenia ochrany hraníc vzácna zhoda.

Premiér Fico je dlhodobým kritikom nefunkčnosti vonkajších hraníc, čo podľa neho môže viesť ku koncu Schengenu, pričom podporuje urýchlený vznik Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže.

Podľa Bugára je potrebné aby boli hranice Schengenu lepšie chránené a navrhuje, aby bolo Grécko ,,do tej doby, kým nebude chrániť vlastné hranice" zo Schengenu vylúčené.

Radoslav Procházka v novembri 2015 povedal, že Schengen je udržateľný za predpokladu, že ochrana vonkajších hraníc Európskej únie dostane pevnejšie kontúry v praxi.

Podľa Danka z SNS, ak krajiny nebudú plniť svoje povinnosti v ochrane schengenských hraníc, dôjde k zrušeniu Schengenu. 

Richard Sulík sa už v lete roku 2015 vyjadril, že ,,pokiaľ Európska únia nedostane pod kontrolu ochranu vonkajších hraníc, bude to viesť k ukončeniu Schengenu” . Dôsledná ochrana vonkajšej hranice Schcengenu je zároveň prvým bodom v riešeniach strany SaS v otázke migračnej krízy.

OĽaNO navrhuje štáty, ktoré zlyhávajú v ochrane vonkajších hraníc zo Schengenu vylúčiť. Zároveň majú vo svojom volebnom programe ako jeden z bodov aktívnu ochranu východnej hranice. (zahraničná politika, bod č.16)

Hnutie Sme Rodina má v programe dôslednú ochranu schengenskej hranice (bod č. 21)  a strana ĽSNS má vo svojom programovom vyhlásení obnovu ochrany štátnych hraníc za pomoci armády. Vo svojom programe ale nemá spomenutú schengenskú hranicu a celkovo je voči EÚ skôr kritická. "Obránime našu vlasť bez ohľadu na to, čo si o tom budú myslieť v Európskej únii."