V Európe nájdeme niekoľko príkladov, kde proeurópske strany strácajú v poslednej dobe preferencie, no keďže postoj k prenášaniu kompetencií na EÚ. Stratu týchto strán môžu však ovplyvňovať aj ďalšie faktory, ako ich ďalšie politiky či vnútorný život strán. Taktiež je však možné pozorovať rast v preferenciách tých strán, ktoré sa vyhraňujú ako antisystémové či protiintegračné. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.

Vo Fínsku mala proeurópska strana Národná koalícia v roku 2011 volebný výsledok 20,4 % (1.miesto) a v roku 2015 menej - 18,2 % (3.miesto).

V Bulharsku proeurópska strana GERB získala v roku 2009 39,7 % a v roku 2014 získala menej- 32,6 %, čo ale stále stačilo na prvé miesto.

Už niekoľko rokov možno pozorovať nárast v preferenciách strán, ktoré sa stavajú k EÚ skepticky či protiintegračne, a to nových aj tradičných. Príkladom je UKIP vo Veľkej Británii, Front National vo Francúzsku, Podemos v Španielsku, AfD (Alternative für Deutschland) v Nemecku alebo poľská Nová pravica. Tieto strany síce nevyhrávajú voľby, no rastú im preferencie a v prieskumoch verejnej mienky sú opýtanými často označované za pozitívnu zmenu v politike, aj keď ich títo ľudia priamo nevolia. 

Odborníci ako možné dôvody uvádzajú napríklad zhoršené ekonomické podmienky a zvýšenú nezamestnanosť, čo môže viesť k snahám o uzatváranie krajín pred zahraničnými pracovnými silami a o ochranu domáceho priemyslu a pracovných miest. Za negatívny faktor je považovaná aj aktuálna otázka utečencov a migrantov, ktorí sú niektorými občanmi EÚ vnímaní ako hrozba, a nesúhlasia s postojom EÚ.