Pri dohode ktorú uzavrel vo februári Cameron s Tuskom a Junckerom a bola schválená všetkými predstaviteľmi členských štátov sa nespomína, že by malo dôjsť k zmenám v primárnom práve. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. 

Veľká Británie v dohode vyjednávala v štyroch základných oblastiach. Prvou je integrácia/suverenita v rámci ktorej británia požadovala výnimku zo stále pevnejšieho zväzku v Únii a žiadali rovnako väčšiu právomoc národných parlamentov. Druhou je konkurencieschopnosť, čiže obmedzenie nadmernej regulácie a nariadení, kritikmi nazývaných "bruselskou byrokraciou". Treťou sú sociálne dávky, čiže obmedzenie prístupu k dávkam pre zamestnaných i nezamestnaných občanov z iných krajín Únie. Poslednou je eurozóna, kde Briti žiadali aby euro nebolo jedinou menou EÚ a tam kde neplatí nebudú krajiny znevýhodňované. 

19. februára Cameron dosiahol uzavretie kompromisnej dohody o úprave vzťahov medzi Veľkou Britániou a EÚ. Táto dohoda by rovnako mala napomôcť k zotrvaniu Británie v EÚ. Kompromis prišiel najmä v otázke vyplácania sociálnych dávok, kde V4 odmietala snahu o ich obmedzenie.