Dánsko si po neúspešnom referende o prijatí Maastrichtskej zmluvy 2. júna 1992 vyjednalo štyri výnimky z tejto zmluvy. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Dánsky parlament ratifikoval Maastrichtskú zmluvu v máji 1992 s 125 hlasmi za a 25 hlasmi proti. Podľa dánskej ústavy o tejto zmluve sa mal konať aj referendum. Dáni v tomto referende 2. júna 1992 sa vyslovili proti ratifikácii Zmluvy o Európskej únii (Maastrichtská zmluva). Proti hlasovalo 50,7 % účastníkov referenda, ktorá mala 83,1 %-nú účasť. Keďže k tomu, aby zmluva mohla vstúpiť do platnosti, bol potrebný súhlas každej členskej krajiny, v decembri 1992 prišla Európska rada s návrhom pre dánsku vládu, aby ustanovili isté výnimky, ktoré budú platiť len pre Dánsko.

Dánsko si tak vyjednalo štyri výnimky (opt-outs), ktoré sa ukazovali ako najproblémovejšie oblasti pre dánske obyvateľstvo: spoločná európska mena, obranná politika, nadnárodná spolupráca v oblasti justície a vnútra a občianstvo EÚ. Európska rada tieto výnimky schválila, a tak upravená zmluva bola schválená v referende 18. mája 1993, pričom ratifikáciu tejto zmluvy schválilo 56,8 % účastníkov referenda.