Nie je pravda, že sme jeden z mála štátov EÚ, ktorý nemá zákon o majetkovom priznaní. V skutočnosti žiaden štát nemá obdobný zákon a skôr sa spolieha na boj s daňovými únikmi alebo zdanenie bohatých. Tento fakt potvrdzuje aj Transparency Internatonal. Slovensko navyše tento zákon nominálne má, len sa ukazuje byť nefunčkný. Výrok celkovo hodnotíme ako nepravdivý.

Danko pravdepodobne odkazuje na chýbajúcu novelu zákona o konflikte záujmov, ktorou by boli poslanci nútení podávať prísnejšie majetkové priznanie. Táto novela na Slovensku nie je platná po pokusoch z 2013 a 2015 rokov, keď bola blokovaná poslancami Smer-u.  Samotné majetkové priznanie, respektíve povinnosť ich podávať, však máme uzákonené. Jedná sa o ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov zo zákona o konflikte zájmov(konkrétne majetkovým priznaním sa zaoberá čl. 7).  

“Povinnosť podať majetkové priznanie sa v súčasnosti týka prezidenta SR, poslancov NR SR, členov vlády, štátnych tajomníkov, vedúcich ústredných orgánov štátnej správy, sudcov Ústavného súdu SR, predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu SR, členov Súdnej rady SR, generálneho prokurátora či verejného ochrancu práv. Majetkové priznanie musia podľa zákona podať napríklad aj náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR, riaditeľ SIS, rektori verejných vysokých škôl či šéfovia Železníc SR.

Verejní funkcionári v majetkovom priznaní uvádzajú celkové príjmy za výkon verejnej funkcie za predošlý rok, prípadne aj iné príjmy. Zverejňujú tiež zoznam svojho nehnuteľného a hnuteľného majetku, avšak bez konkrétností. Za verejného funkcionára sa navyše považuje osoba ešte rok odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie.”

V článku zo SME sa píše, že nutnosť predložiť majetkové priznanie sa kvôli dieram v zákone dá jednoducho obísť. “Za takmer päť rokov účinnosti zákona štát na jeho základe nezobral nikomu žiadny nelegálny majetok. Zákon vstúpil do platnosti v januári 2011. Finančná polícia odvtedy do konca septembra tohto roka prijala 161 oznámení o podozreniach z nelegálnych príjmov konkrétnych osôb.”

„V jednom prípade prokurátor podal návrh na začatie konania o vyslovenie nadobudnutia majetku z nelegálnych príjmov, ktorý bol prokurátorom vzatý späť,“ konštatuje hovorca policajného prezídia Michal Slivka.

Ak polícia zistí, že výška pochybného majetku presahuje 1500 ­násobok minimálnej mzdy, prokurátor sa obráti na súd. Jediný dotiahnutý prípad prokuratúra zo súdu v Košiciach stiahla vlani v decembri. Ukázalo sa totiž, že manželia, ktorí podozrivý majetok vlastnili, ho zatiaľ prepísali tak, aby bol formálne v poriadku. Ficov zákon tomu totiž nijako nebráni.

Na diery v zákone v júli 2015 v parlamente upozorňoval aj generálny prokurátor Jaromír Čižnár. „My sme veľmi šikovný národ a veľmi sa vieme prispôsobiť tomu, ako zákon obísť,“ povedal. Tiež spomenul prípad z Košíc, keď prokurátor prišiel na súd a zistil, že majetok preverovaných manželov zázračne klesol. „To je absolútny výsmech. Pritom tam stačí veľmi rýchlo urobiť jednu novelu,“ konštatoval šéf prokuratúry v lete.”

22. mája 2015 poslanci NR SR hlasovali o návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorého zámerom bolo odhaliť, kto sa skrýva za schránkovými firmami. Návrh predložili opoziční poslanci a Miroslav Beblavý a Martin Fedor (obaja Sieť), ktorí ním chceli dosiahnuť, aby majetkové priznania mali svoju výpovednú hodnotu. Napríklad by bolo po novom možné, že majetkové priznanie ukazuje značku auta poslanca. Návrh však neprešiel druhým čitaním v parlamente, keď ho nepodporili poslanci Smeru.

Takisto sa v roku 2013 snažili dosiahnuť sprísnenie pravidiel majetkového priznania, podľa ktorých by boli poslanci zaviazaní popísať majetok, ktorý je drahší ako 10-tisíc Eur.

Smer predložil 3.septembra 2015 svoj návrh ústavného zákona o konflikte záujmov, ktorý opozícia označila za hanbu a absurditu, nakoľko dokonca pridáva “nové, niekedy zásadné, niekedy smiešne až absurdné diery do tohto zákona” ako uviedol Miroslav Beblavý.