O konkrétnych výškach dotácií na vytvorenie jedného pracovného miesta sa nám nepodarili nájsť informácie, čo naznačuje, že nie sú viazané konkrétnou sumou na vytvorené pracovné miesto. je teda možné, že sumy uvádzané Bugárom mali byť len príkladmi prepočtov výšky niektorého stimulu na jedno pracovné miesto. Ďalej, zo zákona o investičnej pomoci vyplýva, že sa o pomoc môže uchádzať domáca firma, ak spĺňa predpísané podmienky. Je možné, že domáce firmy ťažko splnia všetky podmienky, ale v žiadnom prípade nie sú vylúčené z procesu. Strana MOST-HÍD predkladala novelu zákona o investičnej pomoci dvakrát, raz ju predkladalo Ministerstvo vnútra obsadený nominantom MOSTU-HÍD, druhý krát predkladali novelu poslanci za MOST-HÍD z opozície v roku 2014. Keďže aj domáce firmy sa môžu uchádzať o investičné stimuly, hodnotíme výrok ako zavádzajúci.

Počas vlády Ivety Radičovej bol predkladaný návrh na zmenu zákona o investičnej pomoci z roku 2007. Novelu predkladalo Ministerstvo hospodárstva SR, ktorému v tej dobe šéfoval Zsolt Simon, podpredseda MOST-HÍD. V predkladacej správe sa píše: "Predložený návrh zákona upravuje podmienky na poskytovanie investičnej pomoci, všeobecné kritériá, ktoré musí žiadateľ o poskytnutie investičnej pomoci splniť, upravuje spôsob a postup pri schvaľovaní zmien pri poskytovaní investičnej pomoci, ako aj práva a povinnosti príjemcov pomoci a príslušných orgánov verejnej správy pri poskytovaní investičnej pomoci."

Druhýkrát predkladali (.pdf) poslanci za stranu MOST-HID novelu zákona o investičnej pomoci v auguste 2014. V parlamentnej tlači (.rtf) v predkladacej správe predkladatelia píšu:"Považujeme pridelenie daňových úľav, ako aj ostatné formy pomoci za nesprávne, keď sa nimi nevytvárajú aj nové pracovné príležitosti. Preto je potrebné zadefinovať aj to, že v prípade mimoriadnych investícií je potrebná tvorba nových pracovných príležitostí. Z hľadiska  odstránenia regionálnych rozdielov je taktiež potrebné  investičnú podporu smerovať výlučne do okresov s vysokou mierou nezamestnanosti  a ich pridelenie podmieniť nižšími investičnými nákladmi . Za takto nastavených podmienok aj domáci podnikatelia sa budú môcť vo väčšej miere zapojiť do rozvoja a vo väčšej miere budú tvoriť pracovné miesta."

Návrh zákona nakoniec bol stiahnutý, o novele sa nakoniec nerokovalo.

Podľa aktuálneho nastavenia kritérií pre získanie investičných stimulov (ako ich uvádza na webe Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu SARIO v sekcii Často kladené otázky) "poskytovanie regionálnej investičnej pomoci má motivovať domácich i zahraničných investorov k realizácii významných počiatočných investícií, expanzií existujúcich podnikov a k tvorbe dlhodobo udržateľných pracovných miest. "

Takže investičnú pomoc môže získať aj domáci investor, ak splní podmienky a ak mu to vláda schváli. Bugárovi a MOSTU-HID preto viac ide asi o to, aby zjednodušil získanie investičnej pomoci aj pre domáce firmy. Zároveň, o investičnú pomoc nemôžu uchádzať firmy (v súlade s európskou legislatívou), ktoré sa zaoberajú s poľnohospodárstvom, rybným hospodárstvom, uhoľným priemyslom, lodiarstvom, dopravou, výrobou, distribúciou a infraštruktúrou energie.

Nenašli sme informáciu o tom, v akej výške sa poskytuje investičná pomoc pre zahraničné firmy, nemohli sme dohľadať, na aké prípady odkazuje Béla Bugár, keď hovorí o dotáciach na vytvorenie pracovného miesta.

Ministerstvo hospodárstva poskytuje údaje o výške poskytnutých stimulov.

Za prvej Ficovej vlády bolo dokopy poskytnutých 84 investičných stimulov v hodnote 640 493 308 eur. Radičovej vláda poskytla 12 investičných stimulov v hodnote 74 867 695 eur.Priemerná výška jedného stimulu počas Ficovej prvej vlády bola 7 624 920 eur. Priemerná výška udeleného stimulu počas vlády Radičovej bola 6 238 974 eur. Na stránkach Ministerstva hospodárstva sú podrobné zoznamy uvádzajúce výšku poskytnutej pomoci pre jednotlivé firmy a tiež predpokladaný počet vytvorených pracovných miest. Zo zoznamov sa dozvedáme, že príspevok na vytvorené pracovné mista môže ale aj nemusí byť súčasťou investičného stimulu.