Danko výrokom referoval k pozitívnym makroekonomickým ukazovateľom, keď konštatoval, že zatiaľ čo dlh je vyšší ako bol za predchádzajúcej vlády, ako vidieť v grafe nižšie, nebolo nutné aktivizovať dlhovú službu, čím pravdepodobne myslel dlhovú brzdu. Je pravdou, že dlh počas súčasnej vlády narástol, aj keď v posledných rokoch má klesajúcu tendenciu. Dlhová brzda je momentálne nastavená na dlh vo výške 60 % HDP, pred touto hranicou sa nachádza päť sankčných pásiem. Aj keď Slovensko vstúpilo postupne až do tretieho sankčného pásma, dlh nedosiahol hranicu 60 % a nebola tak aktivovaná dlhová brzda. Výrok ako celok hodnotíme ako pravdivý.

Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť:

"Od marca 2012 je účinný ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý stanovuje limit pre výšku dlhu - tzv. dlhovú brzdu. Jej cieľom je pomocou sankčných a korekčných mechanizmov zamedziť nárastu dlhu Slovenska na kritické úrovne. Zákon stanovuje limit pre hrubý dlh na úrovni 60% z HDP." 

Vývoj dlhu SR opisuje Rada nasledovne:

"2012: Prekročenie prvej hranice (50% HDP) bolo zverejnené v apríli 2013, následne v júli minister financií zaslal NR SR list zdôvodňujúci výšku dlhu a návrh opatrení na jeho zníženie.
2013: Prekročenie druhej hranice (53% HDP) - V apríli 2014 prekročil dlh tretie sankčné pásmo (55,4 % HDP), vplyvom metodických zmien (zavedenie ESA2010) sa však v októbri 2014 znížil do druhého pásma (54,6% HDP). Vláda pripravovala a schválila návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017 berúc do úvahy sankcie 3. pásma (nerastúce výdavky verejnej správy a samosprávy). V októbri oznámené zníženie dlhu pod tretie pásmo viedlo k tomu, že tieto prísnejšie sankcie už nie je nutné ďalej uplatňovať." 

Zákon o rozpočtovej zodpovednosti vymedzuje konkrétne sankčné opatrenia po tom, ako verejný dlh dosiahne určité hranice. Vo chvíli, keď verejný dlh bude 10 % pod horným limitom, musí minister financií napísať parlamentu list, vysvetliť v ňom nárast dlhu a navrhnúť riešenie tohto problému. Pri dlhu na úrovni 53 % bude vláda povinná prijať balík opatrení, pričom sa členom kabinetu automaticky zmrazia platy. Pri hranici 55 % HDP sa musia už v aktuálnom rozpočte viazať 3 % výdavkov a v rozpočte na ďalší rok sa výdavky nemôžu vôbec navýšiť. Pri 57 % tak vláda alebo územný celok musia predložiť vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet a vláda taktiež nemôže predložiť návrh s rozpočtovým schodkom. V prípade, že takýto návrh už podala ho musí stiahnuť. Pri 60 % okrem predchádzajúcich opatrení požiada NRSR o vyslovenie dôvery vláde.

Článok 13. zákona (.pdf) stanovuje: "Počnúc rozpočtovým rokom 2018 až do konca rozpočtového roka 2027 sa horný limit dlhu verejnej správy ustanovuje tak, že je každý rozpočtový rok o jeden percentuálny bod nižší, ako horný limit dlhu verejnej správy ustanovený na predchádzajúci rozpočtový rok." Podľa článku 5. momentálne platí nasledovné::"Horný limit dlhu verejnej správy sa ustanovuje vo výške 50 % podielu na hrubom domácom produkte." Limit sa tak začne znižovať z 50 % a predbežne by mal byť znížený postupne až na 40 %.