Na podnet Petra Polláka, splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, boli v roku 2013 do platnosti uvedené tri piliére tzv. rómskej reformy. Jedným z týchto pilierov je aj zákon o pomoci v hmotnej núdzi, podľa ktorého majú poberatelia na sociálnu dávku nárok iba v tom prípade, ak v danom mesiaci odpracovali 32 hodín verejnoprospešných prác. Výrok je pravdivý.

Peter Pollák pre TASR uviedol, že  "v zákone o hmotnej núdzi sa zakomponovali tri najprísnejšie piliere rómskej reformy, ktoré sú ale nevyhnutné, ak sa majú napraviť krivdy medzi tými, ktorí chcú pracovať a tými, ktorí len čakajú na sociálne dávky, medzi tými, ktorí vedia, že musia do systému čímsi prispieť a tými, ktorí chcú systém len zneužívať. Názor niektorých ľudskoprávnych organizácií, ktorí zákon i tzv. rómsku reformu podrobujú neustále ostrej kritike síce vníma, no nepovažuje ju za relevantnú."

Daný zákon hovorí, že túto "základnú dávku v hmotnej núdzi budú (...) dostávať len tie sociálne odkázané osoby, ktoré odpracujú v rámci malých obecných služieb alebo dobrovoľníckych prác aspoň 32 hodín mesačne, za predpokladu, že im táto možnosť bude ponúknutá. Ak dlhodobo nezamestnaný nepreukáže iniciatívu a nezúčastní sa týchto prác, stráca nárok na dávku v hmotnej núdzi."

V tomto výroku pritom nehodnotíme, či príslušný zákon predstavuje riešenie "zásadnej veci, ktorá Slovensko trápila." Viacero expertov naznačuje, že nepredstavuje optimálne riešenie, a napriek rozhodnutiu Ústavného súdu je na hrane ústavnosti.