Richard Sulík sa vyjadril proti finančnej stabilizácii Grécka prostriedkami Európskej únie opakovane. V auguste 2010 celý poslanecký klub strany SaS hlasoval proti návrhu na vyslovenie súhlasu s týmto systémom finančnej pomoci. Poslanci SaS síce hlasovali za vytvorenie dočasného eurovalu v septembri 2010, ten sa však netýkal Grécka. Hlasovania v októbri 2011, ktoré bolo spojené s vyslovením dôvery vláde, sa väčšina poslancov SaS nezúčastnila, jediný prítomný poslanec hlasoval za tento návrh. Pri hlasovaní o trvalom eurovale v roku 2012 boli prítomní poslanci SaS proti návrhu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

V máji 2010, mesiac pred parlamentnými voľbami, Richard Sulík podľa denníka Pravda vyjadril názor, že "finančná pomoc Slovenska zadlženému Grécku je nezmyselná. (...) strana Sloboda a Solidarita (SaS), ktorá je zásadne proti tomu, aby Slovensko Grécku peniaze požičiavalo. Ako na tlačovej konferencii povedal predseda strany Richard Sulík, ak bude mať SaS po voľbách možnosť v tejto oblasti zasiahnuť, pôžičku pre Grécko nepodporí."

Odmietavý postoj vyjadril predtým už aj na svojom osobnom blogu.

V septembri 2010 sa hlasovalo o návrhu takzvaného dočasného eurovalu. Poslanci SaS hlasovali za jeho vytvorenie. EFSF (European financial stability facility) sa však nemal týkať Grécka (.pdf, s11). Tak odôvodňoval rozhodnutie hlasovať zaň aj Richard Sulík. Cieľom EFSF malo byť práve zabránenie rozšírenia krízy do ďalších krajín eurozóny.

Hlasovania o eurovale spojenom s vyslovením dôvery vláde v októbri 2011 sa väčšina poslancov SaS nezúčastnila. Prítomný bol len jeden poslanec SaS Martin Fecko, ktorý hlasoval za návrh. 

Pri hlasovaní o trvalom eurovale v júni 2012 (teda už v ďalšom volebnom období) bolo 9 poslancov SaS proti návrhu (2 neboli prítomní).