Viaceré zdroje, vrátane Ministerstva financií či HPI, odhadujú výšku dlhu nemocníc ku konca roka 2015 na približne 500 miliónov, ako sme bližšie rozobrali aj v našom predchádzajúcom overení O5M12 zo 7. februára. K 31. decembru 2011 podľa Ministerstva zdravotníctva záväzky po lehote splatnosti príspevkových organizácií MZ dosahovali 69,44 miliónov eur. Ku koncu roka 2014 už predstavovali 334,2 milióna eur a celkový dlh bol na úrovni 430 miliónov. Presné údaje budú známe až neskôr v priebehu roka, už ku koncu roka 2014 sa však jednalo o výraznejší nárast dlhu od roku 2011 než 250 miliónov a v minulom roku sa ďalej prehlboval. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Analytik Dušan Zachar z INEKO v analýze publikovanej v týždenníku TREND dňa 8. októbra 2015 uvádza nasledovné:

"Na celkovom objeme dlhu v zdravotníctve sa najvýraznejšou mierou podieľajú zdravotnícke zariadenia – príspevkové organizácie v pôsobnosti ministerstiev a zariadenia delimitované na obce a župy a transformované na neziskové organizácie. Ich záväzky po lehote splatnosti dosiahli ku koncu minulého roka 430,5 mil. EUR, čo bol medziročný nárast o 93,5 mil. EUR. Zariadenia transformované na akciové spoločnosti dlh nevytvárajú."
"Ministerstvo zdravotníctva sa chváli zníženým tempom rastu dlhu štátnych nemocníc v roku 2014. Lenže na jednoznačné potvrdenie tohto stavu by sme potrebovali poznať kvantifikáciu administratívneho vplyvu európskej smernice, ktorá stanovila od februára 2013 pre nemocnice maximálnu dobu splatnosti faktúr do 60 dní, a tým podľa MZ SR spôsobila väčší nárast záväzkov po lehote splatnosti. Ak by sme teda predpokladali, že najvýraznejší administratívny vplyv na rast dlhu mala smernica v roku jej zavedenia, tak „nadhodnotený“ nový dlh v roku 2013 vo výške 105,1 mil. EUR je možné len veľmi orientačne porovnávať s minuloročným nárastom dlhu o 87,4 mil. EUR, kedy sa vplyv smernice pravdepodobne už postupne zmenšoval. Pre ilustráciu, v priebehu roka 2012, teda pred účinnosťou smernice, narástli štátnym nemocniciam záväzky po lehote splatnosti o 72,3 mil. EUR."

"Podľa oficiálnych údajov MZ SR sa v roku 2014 medziročne prehĺbila kumulatívna strata fakultných a univerzitných nemocníc, keď dosiahla výšku -75 mil. EUR. V roku 2012 bola ich strata na úrovni -67 mil. EUR. Je pozitívne, že sa tri štátne nemocnice pohybovali v roku 2014 v čiernych číslach a nevytvárali nové dlhy — FN Nitra, Detská FN Košice a Detská FNsP Banská Bystrica. V roku 2013 to boli len dve nemocnice (Nitra a Žilina)."

Vývoj dlhu zobrazuje aj nasledujúca tabuľka. Vidíme tu, že už len za roky 2012 až 2014 sa dlh zdravotníctva zvýšil o približne 270 miliónov.

Zdroj: rokovanie.sk

HPI dlh ilustruje nasledovne (.pdf, s. 18). Najvýraznejšie sa na rastu dlhu podieľajú príspevkové organizácie v pôsobnosti MZ, ktoré tvorí "36 štátnych príspevkových organizácií, z toho 33 zdravotníckych zariadení, Národné centrum zdravotníckych informácií, Slovenská zdravotnícka univerzita, Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR." (.doc, s. 2) V roku 2011 došlo k oddĺženiu vo výške 306 miliónov eur, po ktorom dlh nemocníc ďalej stúpal. V prípade, že by sme brali do úvahy obdobie 2010 až 2014, tak sa jedná o nárast približne 145 miliónov, čo taktiež nesúhlasí s údajom, ktorý uvádza Bugár.