Vzhľadom na analýzu (.pdf) Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií SR zo dňa 12. januára 2016 nie je možné tvrdiť, že by sa skutočne dokázalo, že minimálna mzda nemá žiadny negatívny vplyv na zamestnanosť. IFP tvrdí, že minimálna mzda má určitý vplyv na zamestnanosť. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. 

Analýze bol podrobený zjednodušený model vplyvu zvyšovania minimálnej mzdy bez zahrnutia iných kanálov vplyvu na zamestnanosť a ekonomiku, na základe medziročných údajov v období rokov 2008 až 2014, keď od roku 2009 po rok 2014 rástla minimálna mzda každoročne v priemere takmer o 5 percent. Autori priamo uvádzajú : "Ukazuje sa, že na Slovensku má zvýšenie minimálnej mzdy síce štatisticky významný, ale malý
medziročný negatívny vplyv na zamestnanosť. (...) Zvýšenie minimálnej mzdy o 5 percent tak predstavuje nárast rizika byť nezamestnaným v nasledujúcom roku v priemere o 1 až 2,5 p.b. oproti populácii zamestnaných so zárobkom vyšším ako nová minimálna mzda. V absolútnom vyjadrení by 5-percentný nárast minimálnej mzdy negatívne ovplyvnil 1 000 až 2 700 zamestnancov, ak by sme prepočet spravili na reálnom počte ľudí v okolí minimálnej mzdy ." (.pdf, s.6)

O ďalších malých, ale negatívnych vplyvoch hovorí aj nasledujúca skutočnosť: "Vplyvy zvyšovania minimálnej mzdy na zamestnanosť sa ukazujú byť regionálne diferencované. V medziročných porovnaniach 2012-2013 a 2013-2014 bol vplyv nárastu minimálnej mzdy štatisticky významne vyšší pre jednotlivcov z Prešovského kraja v porovnaní s Bratislavským krajom. (...) Nárast minimálnej mzdy má tiež štatisticky významný negatívny vplyv na odpracované mesiace po zvýšení minimálnej mzdy v nasledujúcom roku. " (.pdf, s.7-8)

Ekonómovia majú odlišné názory na skutočný vplyv minimálnej mzdy. Klasický prístup ju vníma ako prvok skôr s negatívnym efektom: zvyšuje nezamestnanosť, hlavne v chudobnejších regiónoch, škodí najviac nízkokvalifikovaným pracovníkom, atď. (pozri analýzu INESS z roku 2013 ). Iný pohľad má na vec Branislav Ondruš, ktorý spracoval analýzu (.pdf) pre Ministerstvo prácu, sociálnych vecí a rodiny SR s cieľom "obhájiť politiku súčasnej vlády Slovenskej republiky v oblasti minimálnej mzdy. Jej zámerom je reagovať na pochybnosti a neustále spochybňovanie úsilia vlády Roberta Fica o viditeľné a citeľné zvyšovanie minimálnej mzdy v čase, keď slovenská ekonomika zaznamenáva slušný rast po vážnom krízovom období. "

Rozdielne vnímanie fenoménu  minimálnej mzdy zamestnáva ekonómov z celého sveta, ktorí sa snažia cez simulácie a analýzy skutočných situácií zistiť pravdu. Existuje široká škála publikácií, ktoré vnímajú negatívne stránky zavedenia, alebo zvýšania minimálnej mzdy (napr.The Effects of Minimal Wages on Employment, Effects of Minimal Wages on Employment Dynamics ), a aj mnoho takých, ktoré negatívny efekt nevnímajú vôbec, alebo skoro vôbec (napr. Why does the Minimal Wage have no Discernible Effect on Employment?, A Case-Study of the Fast-Food Industry in New Jersey and Pennsylvania).