Výrok sme overovali v relácii O5M12 15. novembra 2015.
Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže základ pre spoločnú azylovú politiku EÚ je zakotvený v Zmluve o fungovaní EÚ, ktorá popri Zmluve o EÚ tvorí základ primárneho práva Európskej únie.
V konsolidovanom znení Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa tretia časť venuje vnútornej politike a činnosti Únie. Článok 78 Hlavy V (Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti), Kapitoly 2 (Politiky vzťahujúce sa na hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo), sa zaoberá spoločnou azylovou politikou EÚ. “Únia tvorí spoločnú politiku v oblasti azylu, doplnkovej ochrany a dočasnej ochrany s cieľom poskytnúť zodpovedajúce právne postavenie každému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý potrebuje medzinárodnú ochranu, a zabezpečiť súlad so zásadou non-refoulement. Táto politika musí byť v súlade so Ženevským dohovorom z 28. júla 1951 a Protokolom z 31. januára 1967 týkajúcimi sa právneho postavenia utečencov, ako aj inými príslušnými zmluvami.” (.pdf, s. 76)