Richard Sulík
SaS
„Však v Afrike nemajú vysoké školy, ktoré by, by dokázali alebo vôbec vzdelávací systém, ktorý by dokázal tých ľudí vzdelať.“
15 najväcších neprávd a zavádzaní v roku 2015 - 27.12.2015
Výrok sme overovali v relácii O5M12 31.mája 2015. K tejto téme sme napísali aj komentár do Denníka N.
Údaje Ústrednej spravodajskej služby (CIA) preukazujú, že miera gramotnosti (prevažne definovaná ako schopnosť čítať a písať) je v krajinách severnej Afriky rozdielna a siaha od 68,5 % v Maroku až po 91 % v Líbyi, pričom priemerná celosvetová gramotnosť sa pohybuje okolo 86,1 %. Ďalšími krajinami, ktoré čítajú veľké počty utečencov do krajín EÚ sú aj Sýria a Eritrea, v ktorých sa priemerná gramotnosť nachádza na úrovni 86,4 % a 73,8 %. Čo sa týka ostatných krajín afrického kontinentu, aj napriek tomu, že v súvislosti s masovou emigráciou do EÚ sa o nich nehovorí, krajiny ako Juhoafrická republika, Rovníková Guinea, alebo aj krajiny Blízkeho Východu ako sú Saudská Arábia, Spojené Arabské Emiráty, či Kuvajt, dosahujú priemernú gramotnosť nad 90 %.
V súvislosti s vysokým školstvom v krajinách Afrického kontinentu, samotná existencia Asociácie afrických univerzít (AAU) dokazuje, že vzdelávanie aj tohoto stupňa tu existuje. Táto asociáciabola v roku 1967 založená v Marockom meste Rabat a v súčasnej dobe zastrešuje takmer 290 univerzít, pričom práve 64 ich je v krajinách severnej Afriky. Napríklad, podľa uznávaného Šangajského rebríčka sa v roku 2014 umiestnila Univerzita v Káhire medzi top 500 vysokými školami na svete (ani jedna slovenská univerzita sa v tomto rebríčku nenachádza). Na africkom kontinente, konkrétne v Maroku sa nachádza aj najstaršia kontinuálne fungujúca univerzita na svete, Karueein, ktorá bola založená v roku 859 n.l. Pre porovnanie, najstaršia európska univerzita bola založená v roku 1055 v Bologni.
Štúdie venujúce (.pdf) sa zloženiu africkej imigrantskej komunite v EÚ upozorňujú na to, že je "nemožné generalizovať afrických migrantov v Európe z hľadiska ich pracovných prospektov a výsledkov." Zloženie podľa ekonomickej aktivity či úrovne vzdelania sa mení podľa domovskej krajiny ale aj štátu EÚ v ktorom africkí migranti pôsobia. Taktiež treba poznamenať, že značná časť migrantov do EÚ prichádza práve kvôli práci a štúdiu, a po troch až desiatich rokov sa vracajú do domovských krajín, a tak nie sú záťažou pre sociálne systémy európskych štátov.
Dátum zverejnenia analýzy: 31.12.2015