Marek Maďarič
SMER-SD
...žalobu podalo Maďarsko, Poľsko zásadne zmenilo už postoj aj k samotným povinným kvótam.
Madaric vs. Procházka - 14.12.2015
V Poľsku sa konali voľby do parlamentu v októbri. Po voľbách sa vymenilo politické vedenie krajiny, a kým prechádzajúca vláda hlasovala za prijatie povinných kvót, nová konzervatívna vláda tento prístup odsudzuje.
K zmene postoju k rešpektovaniu povinných kvót po teroristickom atentáte v Paríži, keď nová poľská vláda odmietla prijať utečencov. Poľská premiérka Szydlová uviedla, že Poľsko nie je schopné prijať 7 tisíc utečencov na základe kvót EÚ. Odmietavo sa k otázke povinných kvót postavilo aj Maďarsko, ktoré podalo podobne ako Slovensko žalobu na Európsky súdny dvor. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý.
Podľa poľského ministra Blascaka rozhodnutie predošlej vlády o prijatí utečencov bolo nesprávne. Pokiaľ sa jedná o bezpečnosť Poliakov, vláda nebude robiť kompromisy. Odmietavý postoj Poľska k otázke povinných kvót potvrdzuje aj článok AP z 29. novembra, kedy poľská premiérka vyhlásila, že Poľsko je proti akýmkoľvek novým kvôtám prerozdeľujúcim utečencov. TASR tiež referuje odmietavý prístup Maďarska, teda ďalšej veľkej krajiny, k prijímaniu kvót, dokonca podobne ako Slovensko podáva žalobu na Európsky súdny dvor.
Maďarský parlament prijal zákon, ktorý zaväzuje vládu, aby podala žalobu na Radu Európskej únie. Maďarský premiér Viktor Orbán avizoval, že žaloba sa podá 3. decembra 2015. Podľa zistených informácií hodnotíme výrok ministra Maďariča ako pravdivý.
Maďarsko bolo spolu so Slovenskom, Českom a Rumunskom proti prijatiu povinných kvót na prerozdelenie utečencov z Talianska a Grécka. Nakoniec toto riešenie prešlo na Rade ministrov vnútra v septembri roku 2015. Po prijatí tohto opatrenia slovenská vláda hneď avizovala, že s rozhodnutím nesúhlasí a podá žalobu na Radu Európskej únie. K Slovensku sa nakoniec pirpojilo aj Maďarsko, kde 17. novembra 2015 prijal parlament zákon, s ktorým zaväzuje vládu aby sa obrátila na Súdny dvor v otázke povinných kvót.
Premiér Maďarska, Viktor Orbán 3. decembra 2015 informoval, že v ten deň Maďarsko podá žalobu na Radu Európskej únie (túto informáciu priniesla aj TASR). Či k tomu skutočne došlo, zatiaľ nie je potvrdené. Strana Fidesz začala aj petíciu medzi obyvateľstvom proti poivnnému prerozdeľovaniu migrantov podľa kvót. Ku dňu 14. decembra 2015 túto petíciu podpísalo viac ako jeden a pol miliónov ľudí, ako o tom informuje maďarský spravodajský portál magyarhirlap.hu. Téma utečeneckej krízy a prerozdelenia migrantov sa objavila aj na sneme vládnej strany Fidesz, ktorý sa konal 13. decembra 2015. Na sneme sa konala aj voľba predsedu strany, poslanci si za predsedu zvolili Viktora Orbána, ktorá je na tomto poste už od roku 2003. Na sneme pirjali poslanci aj vyhlásenie proti promigrantskej politike. Zdôvodňovali to tým, že ich snahou je budovať silnú Európu a v nej silné Maďarsko, kde sa budujú kosstoly a nie mešity, kde sa podporujú ordiny a dostanú prácu mladí Európania a nie prisťahovalci. O sneme informoval spravodajský portál delimagyar.hu.
Maďarsko 10. decembra 2015 dostalo výzvu od Európskej Komisie, ktorá otvára infringement proces kvôli nedodržaniu práva migrantov v auguste a septembri tohoto roku. Komisia vytýka, že právne normy Maďarska nie sú v súlade s prijatými právnymi úpravami v únii (hlavne išlo o nedodržanie práva na zabezpečenie tlmočníka a prekladu). Maďarská vláda má odpovedať na túto výzvu v lehote dvoch mesiacov. Ako vláda a minister spravodlivosti avizoval, chcel by riešiť predmet výzvy diplomaticky, zároveň pripustil aj to, že ak bude potrebné, môžu sa meniť aj kritizované zákony. (zdroj: magyarhirlap.hu)
Na základe vyjadrení predstaviteľov novej vlády sa dá preto povedať, že vedenie Poľska má iný názor v otázke migrantov a ich prerozdelenia ako jeho predchodca a došlo k zmene postoja. Poľsko pôvodne zdieľalo názor ďalších krajín z V4, ale pri hlasovaní potom hlasovalo za prijatie povinných kvót. Liberálne politické vedenie krajiny po parlamentných voľbách v októbri sa vymenilo za konzervatívne s vedením politickej strany Právo a spravodlivosť. Táto strana, aj jej kandidát na prezidenta a zvolený poľský prezident Andrzej Duda kritizoval hlasovanie Poľska pri rozhodovaní o kvótach. Po piatku 13. novembra sa nastávajúci minister európskych záležitostí poľskej vlády vyjadroval takto: "Nami kritizované rozhodnutie Rady EÚ o rozdelení utečencov a prisťahovalcov do všetkých krajinách EÚ má stále status zaväzujúceho práva EÚ. Avšak kvôli tragickým udalostiam v Paríži nevidíme politickú možnosť jeho splnenia. Poľsko si musí zachovať úplnú kontrolu nad svojimi hranicami, nad azylovou a migračnou politikou" (zdroj: Trend)
Nový minister vútra sa vyjadroval ešte ostrejšie:"Rozhodnutie predchádzajúcej vlády prijať 7-tisíc utečencov bola chyba. Pre (súčasnú) premiérku Beatu Szydlovú bude najdôležitejšia bezpečnosť, v tom nepristúpime na žiadny kompromis. Bezpečnosť Poľska a Poliakov je pre nás rozhodujúca". (Zdroj: pravda.sk)
Maďarsko bolo spolu so Slovenskom, Českom a Rumunskom proti prijatiu povinných kvót na prerozdelenie utečencov z Talianska a Grécka. Nakoniec toto riešenie prešlo na Rade ministrov vnútra v septembri roku 2015. Po prijatí tohto opatrenia slovenská vláda hneď avizovala, že s rozhodnutím nesúhlasí a podá žalobu na Radu Európskej únie. K Slovensku sa nakoniec pirpojilo aj Maďarsko, kde 17. novembra 2015 prijal parlament zákon, s ktorým zaväzuje vládu aby sa obrátila na Súdny dvor v otázke povinných kvót.
Premiér Maďarska, Viktor Orbán 3. decembra 2015 informoval, že v ten deň Maďarsko podá žalobu na Radu Európskej únie (túto informáciu priniesla aj TASR). Či k tomu skutočne došlo, zatiaľ nie je potvrdené. Strana Fidesz začala aj petíciu medzi obyvateľstvom proti poivnnému prerozdeľovaniu migrantov podľa kvót. Ku dňu 14. decembra 2015 túto petíciu podpísalo viac ako jeden a pol miliónov ľudí, ako o tom informuje maďarský spravodajský portál magyarhirlap.hu. Téma utečeneckej krízy a prerozdelenia migrantov sa objavila aj na sneme vládnej strany Fidesz, ktorý sa konal 13. decembra 2015. Na sneme sa konala aj voľba predsedu strany, poslanci si za predsedu zvolili Viktora Orbána, ktorá je na tomto poste už od roku 2003. Na sneme pirjali poslanci aj vyhlásenie proti promigrantskej politike. Zdôvodňovali to tým, že ich snahou je budovať silnú Európu a v nej silné Maďarsko, kde sa budujú kosstoly a nie mešity, kde sa podporujú ordiny a dostanú prácu mladí Európania a nie prisťahovalci. O sneme informoval spravodajský portál delimagyar.hu.
Maďarsko 10. decembra 2015 dostalo výzvu od Európskej Komisie, ktorá otvára infringement proces kvôli nedodržaniu práva migrantov v auguste a septembri tohoto roku. Komisia vytýka, že právne normy Maďarska nie sú v súlade s prijatými právnymi úpravami v únii (hlavne išlo o nedodržanie práva na zabezpečenie tlmočníka a prekladu). Maďarská vláda má odpovedať na túto výzvu v lehote dvoch mesiacov. Ako vláda a minister spravodlivosti avizoval, chcel by riešiť predmet výzvy diplomaticky, zároveň pripustil aj to, že ak bude potrebné, môžu sa meniť aj kritizované zákony. (zdroj: magyarhirlap.hu)
Na základe vyjadrení predstaviteľov novej vlády sa dá preto povedať, že vedenie Poľska má iný názor v otázke migrantov a ich prerozdelenia ako jeho predchodca a došlo k zmene postoja. Poľsko pôvodne zdieľalo názor ďalších krajín z V4, ale pri hlasovaní potom hlasovalo za prijatie povinných kvót. Liberálne politické vedenie krajiny po parlamentných voľbách v októbri sa vymenilo za konzervatívne s vedením politickej strany Právo a spravodlivosť. Táto strana, aj jej kandidát na prezidenta a zvolený poľský prezident Andrzej Duda kritizoval hlasovanie Poľska pri rozhodovaní o kvótach. Po piatku 13. novembra sa nastávajúci minister európskych záležitostí poľskej vlády vyjadroval takto: "Nami kritizované rozhodnutie Rady EÚ o rozdelení utečencov a prisťahovalcov do všetkých krajinách EÚ má stále status zaväzujúceho práva EÚ. Avšak kvôli tragickým udalostiam v Paríži nevidíme politickú možnosť jeho splnenia. Poľsko si musí zachovať úplnú kontrolu nad svojimi hranicami, nad azylovou a migračnou politikou" (zdroj: Trend)
Nový minister vútra sa vyjadroval ešte ostrejšie:"Rozhodnutie predchádzajúcej vlády prijať 7-tisíc utečencov bola chyba. Pre (súčasnú) premiérku Beatu Szydlovú bude najdôležitejšia bezpečnosť, v tom nepristúpime na žiadny kompromis. Bezpečnosť Poľska a Poliakov je pre nás rozhodujúca". (Zdroj: pravda.sk)
Dátum zverejnenia analýzy: 13.12.2015