Článok 263 Zmluvy o fungovaní EÚ skutočne hovorí o dvojmesačnej, respektíve osemtýždňovej lehote na podanie žaloby v zmysle tejto zmluvy. Dátum 18. december sa však nezhoduje s dvojmesačnou lehotou. Rozhodnutie je totiž účinné od 25. septembra. Ide o zaujímavý právny problém. Jedno zdôvodnenie, prečo môže byť lehota na podanie žaloby v tomto prípade dlhšia než dva mesiace je, že jej oprávnenosť posúdi Súdny dvor EÚ (SD EÚ), ktorému táto právomoc vyplýva z vlastnej judikatúry. Druhé zdôvodnenie sa opiera o čl. 50 Rokovacieho poriadku SD EÚ, avšak ani pri jeho aplikácii nevychádza lehota na 18. december, iba na 5. december, maximálne 15. december. Rozhodujúcim faktorom navyše môže byť aj verejnosti neznámy dátum doručenia rozhodnutia Vláde SR. Keďže rozhodnutie Súdneho dvora EÚ o opodstatnenosti lehoty nie je zatiaľ známe a ani procesné pravidlá neponúkajú jednoznačnú odpoveď, výrok Roberta Fica hodnotíme ako neoveriteľný.

Aj portál euobserver informuje o spomínanej dvojmesačnej lehote a o tom, že pre Slovensko táto lehota znamená nutnosť podania žaloby do 18. decembra, čo však vychádza na viac ako dvojmesačný odstup. Vysvetlením môže byť doktrína Súdneho dvora EÚ v súvislosti s čl. 263(6), podľa ktorej je Súdny dvor sám spôsobilý v konkrétnom prípade posúdiť, či bola lehota primeraná alebo nie. Experti na európske právo Koen Lenaerts, Ignace Maselis a Kathleen Gutman k lehote na podanie žaloby podľa čl. 263(6) ZFEÚ v publikácii EU Procedural Law (s. 401) uvádzajú: "The Union courts will therefore consider of their own motion whether the time limit for bringing an action for annulment has been respected." Je to teda Súdny dvor, ktorý posúdi, či bola lehota podania opodstatnená aj napriek tomu, že prekročila dva mesiace od nadobudnutia účinnosti napadnutého právneho predpisu. Typické dôvody, ktorými kladné rozhodnutie môže Súdny dvor pravdepodobne odôvodniť, sú tzv. "excusable error", "unforeseeable circumstance" a/alebo "force majeure" (viď kapitola 23 publikácie EU Procedural Law).

Druhú možnosť predĺženia dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby ponúka Rokovací poriadok SD EÚ, ktorý v čl. 50 uvádza: "Ak začne lehota na podanie žaloby proti aktu vydanému inštitúciou plynúť odo dňa uverejnenia tohto aktu, lehota sa podľa článku 49 ods. 1 písm. a) počíta od konca 14. dňa po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie." Táto situácia sa približuje k prípadu predmetného právneho aktu (rozhodnutie o permanentnom prerozdeľovacom mechanizme žiadateľov o medzinárodnú ochranu, pozn.), ktoré podľa čl. 13 "nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie." Deň publikácie je pritom dňom, kedy za štandardných okolností začína plynúť lehota na podanie žaloby. Avšak, aj pri prehliadnutí rozdielu vo formulácii (lehota plynúca odo dňa uverejnenia v. dňa nasledujúcom po dni uverejnenia) by predĺženie dvojmesačnej lehoty počítanej od 25. septembra znamenalo lehotu iba do 5. decembra. Teoreticky by mohlo byť možné na prípad aplikovať aj čl. 51 Rokovacieho poriadku SD EÚ, ktoré k existujúcej lehote pridáva ďalších desať dní ako "lehotu zohľadňujúcu vzdialenosť". V takom prípade by lehota na podanie žaloby bola 15.12., avšak stále nie 18.12.

Z tejto analýzy vyplýva, že na základe verejne známych procedurálnych postupov neexistuje taký, ktorý by ako lehotu na podanie žaloby určil 18. december, s výnimkou prípadného rozhodnutia SD EÚ o oprávnenosti lehoty. Keďže proces prejednávania podanej žaloby ešte iba začína, nie je možné jednoznačne uviesť, ako SD EÚ rozhodne. V hre pritom môžu byť aj ďalšie, verejnosti neznáme skutočnosti, súvisiace so začiatkom plynutia lehoty (rozdiel medzi publikáciou v Úradnom vestníku EÚ a prípadným doručením rozhodnutia Vláde SR). Výrok o 18. decembri ako definitívnej lehote na podanie žaloby preto hodnotíme ako neoveriteľný.