Robert Fico
SMER-SD
Európska rada povedala veľmi jasne, že povinné kvóty nezavádza. Hovorím teraz o premiéroch a hlavách štátov. A rovnako rozhodla o tom, že štáty sa budú správať k migračnej kríze na základe dobrovoľnosti. Toto je najvyššie rozhodnutie v Európskej únii. A keďže sa nevedeli dohodnúť a dosiahnuť konsenzus medzi hlavami štátov, medzi premiérmi, tak nás obišli a dali toto rozhodnutie na úroveň ministrov vnútra, kde sa hlasovalo na základe väčšinového hlasovania.
Hlavy clenských štátov EÚ sa na júnovom summite dohodli len na dobrovolnom prerozdelení 40 000 utecencov, nedohodli sa na povinných kvótach. Tie potom schválili na septembrovom zasadnutí ministri clenských štátov- hlasovaním v Rade EÚ. Treba však, že nie je možné urcit, ci je to Rada EÚ alebo Európska rada, komu prislúcha v EÚ "najvyššie rozhodnutie", neexistuje o tom zhoda, avšak toto nemá vplyv na pravdivostnú hodnotu výroku. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.
Premiér mal pravdepodobne na mysli rokovanie hláv štátov (Európska rada) z 26.6.2015 o systéme prerozdelenia dokopy 60 000 utecencov. Relokácia mala prebiehat podla dohody, dosiahnutej na tomto stretnutí, na výlucne dobrovolnej báze.
Závery z tohto summitu hovoria nasledovné:
"- the temporary and exceptional relocation over two years from the frontline Member States Italy and Greece to other Member States of 40.000 persons in clear need of international protection, in which all Member States will participate;
Je uvedený jedine príslub že v klúcových oblastiach, medzi ktoré patrí práve aj prerozdelenie, musí byt dosiahnutý pokrok a budú pravidelne sledované:
"Today, the European Council focused on three key dimensions which must be advanced in parallel: relocation/resettlement, return/readmission/reintegration and cooperation with countries of origin and transit. The Council will regularly assess progress in all three strands and report back later in the year."
Predseda Európskej rady sa po tomto stretnutí vyjadril, že hlavy štátov sa nedokázali dohodnút na systéme povinných kvót:
“We have no consensus among member states on mandatory quotas for migrants (...) It will take much time to build a new European consensus on migration.”
Prijatiu povinných kvót ešte predchádzalo stretnutie Rady EÚ 20. júla 2015, kde sa potvrdilo prerozdelenie 40 000 utecencov. 14. septembra potom Rada prijala Rozhodnutie (2015/1523), ktorým sa principiálne zhodla na potrebe prerozdelovania.
Záväzné rozhodnutie o povinných kvótach bolo následne prijaté hlasovaním ministrov vnútra (Rada Európskej Únie) 23.9.2015, kde sa väcšinovým hlasovaním odsúhlasilo povinné prerozdelenie 120 000 migrantov. V tomto hlasovaní boli proti Slovensko, Cesko, Madarsko a Rumunsko. Fínsko sa zdržalo hlasovania.
Z právnej stránky by to bola Rada EÚ, kto má vyššiu právomoc, z politickej stránky by to bola zas Európska rada. Nie je teda úplne jednoznacné, ci rozhodnutie Európskej rady je najvyšším rozhodnutím v EÚ. Napr. Craig a de Búrca v ucebnici EU Law: Text, Cases and Materials (s.49) tvrdia: "The European Council is central to the EU's decision-making process. The reality is that no important developments internally or externally occur without having been considered by the European Council. (...)"
Je potrebné dodat, že tým, kto preniesol právomoc rozhodnút v tejto otázke na Radu ministrov, bola Európska komisia, kedže tá bola predkladatelom návrhu na príslušné rozhodnutie. Z vyjadrenia premiéra to nie je totiž úplne jasné.