V niektorých prípadoch je veľmi ťažké odlíšiť či sa jedná o kriminálne správanie alebo o terorizmus, avšak existujú určité rozdiely, ktoré robia terorizmus osobitým typom násilnej činnosti. V prvom rade sa jedná o šírenie strachu medzi populáciou. Motivácie pre tieto činy sú v prvom rade politické, náboženské a ideologické.
 
Terorizmus, či teroristický čin ako taký, vo svojom najširšom význame označuje "rozsievanie strachu či hrôzy; zastrašovanie, nátlak, šikanu." Obornejšia definícia tohoto slova označuje za teroristický útok "neoficiálne alebo neoprávnené použitie násilia a zastrašovania v snahe o dosiahnutie konkrétnych cieľov."

Členské štáty Európskej únie sa dohodli na spoločnej definícii teroristických trestných činov, ktoré majú byť zahrnuté do vnútroštátnych právnych predpisov. Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13/06/2002, v znení rámcového rozhodnutia Rady 2008/919/SVV z 28/11/2008, definuje trestné činy, ktoré by mali byť kriminalizované podľa vnútroštátneho práva členských štátov ako teroristické trestné činy.

Tieto trestné činy sú charakterizované ako úmyselné činy, ktoré majú za cieľ, okrem iného, destabilizovať alebo zničiť základné politické, ústavné, hospodárske alebo sociálne štruktúry krajiny alebo medzinárodnej organizácie.

Dva roky po streľbe v Devínskej Novej Vsi denník Pravda uviedol, že "motív Harmana ostal neznámy (...). Strelec Ľubomír Harman bol v čase skutku pod vplyvom alkoholu aj drog." O akýchkoľvek psychologických či spoločenských problémoch, ktoré ho mohli viesť k tomuto činu, sa však žiadne správy nezmieňujú. 

Súčasné používanie termínu "terorizmus", najmä v kontexte zahraničných médií (napr. v prípade streľby na školách v USA), sa však začína rozširovať aj na prípady, medzi aké by patrila aj streľba v Devínskej Novej Vsi. Vrámci slovenskej terminológie je však prítomnosť ideológie ako motívu k teroristickému činu stále podstatná:

- Pod pojmom terorizmus sa všeobecne rozumie použitie hrozby alebo násilia proti osobám alebo majetku pri sledovaní politických, sociálnych alebo náboženských cieľov. Spravidla sa používa na zastrašenie alebo donútenie k ústupkom voči vláde, jednotlivcom alebo skupinám, resp. na to, aby zmenili svoje správanie alebo politiku

- cieľavedomé, premyslené ohrozovanie jednotlivcov alebo skupín osôb, najmä páchaním násilia či hrozbou násilím, s cieľom vyvolať v nich strach a odôvodnené obavy o svoj život, zdravie a majetok ako vlastný, tak aj osôb blízkych, s cieľom vynútiť zmenu ich konania vo svoj prospech, napríklad za účelom získania moci alebo dosiahnutia vytýčených cieľov

- podľa ďalšej, v krajinách Európskej únie preferovanej definície, je pod pojmom terorizmus chápané použitie násilia organizovanou skupinou, s cieľom dosiahnuť politické zmeny v krajine alebo ovplyvniť prípadne narušiť fungovanie jej štátneho aparátu.