
PS
Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, tak ako jednoznačne prikazoval vláde požiadať vtedy o dôveru, čo vláda odignorovala, musel ju k tomu prinútiť ústavný súd. Tak rovnako jednoznačne hovorí o tom, že má vláda predložiť do Národnej rady vyrovnaný rozpočet.
Vláde vznikla povinnosť požiadať parlament o dôveru 22. novembra 2025, spravila tak až 17. júna 2026 po tom, čo jej to prikázal Ústavný súd. Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti vláde prikazuje predložiť do NR SR vyrovnaný rozpočet, ak výška dlhu presiahne 49 percent HDP. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Podľa zákona o dlhovej brzde vznikla vláde povinnosť požiadať parlament o dôveru 22. novembra 2025. Uplynula vtedy dvojročná výnimka na najprísnejšie sankcie takzvanej dlhovej brzdy (čl. 5, ods. 10).
Žiadosť o vyslovení dôvery vláda predložila 17. júna 2026 po tom, čo jej to v rovnaký deň bezodkladne prikázal súd.
Momentálne je aktivovaných všetkých päť sankčných pásiem dlhovej brzdy. Aktuálne platné najvyššie pásmo prikazuje vláde požiadať parlament o dôveru v prípade, že hrubý dlh verejných financií dosiahne 52 % HDP. Limit momentálne stanovuje prechodné ustanovenie (čl. 13), od roku 2027 sa bude uplatňovať prísnejšia hranica na úrovni 50 % HDP (čl. 5, ods. 8). Slovenský hrubý dlh dosiahol 61,4 % HDP v roku 2025.
Povinnosť požiadať parlament o dôveru je piatou, najvyššou sankciou, súčasne s ktorou platia aj predchádzajúce sankcie.
Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti vláde prikazuje predložiť do NR SR vyrovnaný rozpočet, ak výška dlhu presiahne určité percento, aktuálne je limit 49 %. Poslanci a poslankyne ho však nemusia schváliť (Čl. 12, ods. 6a). Obce a VÚC musia takýto rozpočet aj schváliť (Čl. 12, ods. 6b).
Podľa zákona sa percentuálne sadzby jednotlivých sankčných pásiem od roku 2019 postupne znižujú.