Slovensko má vyššie daňovo-odvodové zaťaženie práce než ostatné krajiny V4, no nižšie než Rakúsko. Pri slobodnom bezdetnom zamestnancovi s priemernou mzdou dosahoval podľa OECD daňový klin 42,7 percenta, kým v Česku a Maďarsku predstavoval 41,2 percenta, v Poľsku 35 percent a v Rakúsku 47,1 percenta. Rovnaké poradie ukazuje aj implicitná daňová sadzba z práce podľa Európskej komisie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Daňový klin (OECD)

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) porovnáva zaťaženie práce pomocou daňového klinu. Porovnanie vychádza z modelových zamestnancov s príjmom odvodeným od priemernej mzdy v danej krajine (.pdf, s. 20–21).

Pri slobodnom bezdetnom zamestnancovi s priemernou mzdou dosahoval v roku 2025 daňový klin na Slovensku 42,7 percenta. V Rakúsku bol 47,1 percenta, v Česku a Maďarsku 41,2 percenta a v Poľsku 35 percent. Slovensko tak malo mierne vyššie zaťaženie než Česko a Maďarsko, výraznejšie vyššie než Poľsko, no nižšie než Rakúsko. Spomedzi 38 krajín OECD malo Slovensko siedmy najvyšší daňový klin. Priemer OECD predstavuje 35,1 percenta (.pdf, s. 25).

Ak porovnáme iba odvody zamestnanca a zamestnávateľa, na Slovensku tvorili 34,5 percenta nákladov práce. V Rakúsku dosahovali 35,6 percenta, v Česku 34 percent, v Poľsku 29,3 percenta a v Maďarsku 27,9 percenta. Aj podľa tohto ukazovateľa malo Slovensko vyššie zaťaženie než ostatné krajiny V4, ale nižšie než Rakúsko. Odvody platené zamestnávateľom dosahovali na Slovensku 24,4 percenta nákladov práce, pričom vyšší podiel malo z porovnávaných krajín iba Česko. Priemerné odvodové zaťaženie OECD je na úrovni 21,6 percenta (.pdf, s. 26).

Výsledok sa mení podľa typu domácnosti. Pri manželskom páre s dvoma deťmi a jediným príjmom vo výške priemernej mzdy bol daňový klin na Slovensku 24 percent. V Rakúsku dosahoval 33,3 percenta, v Česku 31,9 percenta, v Maďarsku 31,5 percenta a v Poľsku 14,2 percenta. Slovensko tak malo pri tomto type rodiny nižšie zaťaženie než Rakúsko, Česko a Maďarsko, no vyššie než Poľsko. Priemerné zaťaženie OECD je na úrovni 26,2 percenta (.pdf, s. 32).

Implicitná daňová sadzba z práce (Európska komisia)

Európska komisia používa ako ukazovateľ implicitnú daňovú sadzbu z práce, ktorá vyjadruje podiel daní a sociálnych odvodov z príjmov zo zamestnania na celkových náhradách zamestnancov. Na rozdiel od daňového klinu OECD nejde o modelového zamestnanca, ale o priemerné efektívne zaťaženie práce v celej ekonomike (.pdf, s. 40).

Podľa posledného reportu dosahovala implicitná daňová sadzba z práce v roku 2023 na Slovensku 38,3 percenta. V Rakúsku predstavovala 40,5 percenta, v Česku 35,7 percenta, v Maďarsku 35,3 percenta a v Poľsku 32,5 percenta. Slovensko tak malo vyššie zaťaženie práce než Česko, Maďarsko a Poľsko, no nižšie než Rakúsko (.pdf, s. 41).

Komisia zároveň uvádza, že dane z práce vrátane sociálnych odvodov tvorili v roku 2023 viac než polovicu všetkých daňových príjmov Slovenska (.pdf, s. 36). Naopak príjmy z daní z kapitálu na Slovensku patria medzi najnižšie v EÚ (.pdf, s. 38).