Vláda požiadala parlament o vyslovenie dôvery po tom, čo jej to prikázal Ústavný súd. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v reakcii na hlasovanie uviedla, že okrem samotného hlasovania mal parlament rokovať aj o tom, ako plánuje vláda dlh znížiť. Vláda takéto opatrenia nepredložila. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Povinnosť požiadať parlament o dôveru vláde vznikla 22. novembra 2025. Uplynula vtedy dvojročná výnimka na najprísnejšie sankcie takzvanej dlhovej brzdy (čl. 5, ods. 10). Momentálne sú aktivované všetky sankčné pásma. Aktuálne platné najvyššie pásmo prikazuje vláde požiadať parlament o dôveru v prípade, že hrubý dlh verejných financií dosiahne 52 % HDP. Limit momentálne stanovuje prechodné ustanovenie (čl. 13), od roku 2027 sa bude uplatňovať prísnejšia hranica na úrovni 50 % HDP (čl. 5, ods. 8). Slovenský hrubý dlh dosiahol 61,4 % HDP v roku 2025. 

Žiadosť o vyslovení dôvery vláda predložila 17. júna 2026 po tom, čo jej to v rovnaký deň bezodkladne prikázal súd. K žiadosti neboli priložené návrhy opatrení na zníženie dlhu. Parlament o dôvere hlasoval 18. júna 2026. Vláda získala 78 hlasov.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť uviedla, že ústavný zákon prikazuje vláde okrem požiadania parlamentu o dôveru s ním tiež rokovať o tom, ako chce znížiť dlh.  

Táto povinnosť vyplýva z článkov 4 a 5 Zákona o rozpočtovej zodpovednosti.  Podľa Rozpočtovej rady sa uplatňuje už od aktivovania prvého sankčného pásma.

Rada vo svojom stanovisku uviedla, že vláda mala parlamentu predstaviť opatrenia, ktoré chce prijať na znižovanie dlhu. Dala by tak poslancom a poslankyniam možnosť posúdiť ich reálnosť a na základe toho sa rozhodnúť, či vláde vyslovia dôveru alebo nie.