Španielsko aj Portugalsko dnes dosahujú medziročný rast HDP okolo 2 %. Obe tieto krajiny v dôsledku dlhovej krízy prijali konsolidačné opatrenia, ktoré sa dotkli platov vo verejnej správe aj dôchodkov. Ani jedna z týchto krajín však neznížila dôchodky o 30 % alebo platy verejných zamestnancov o polovicu. V Španielsku boli dôchodky zmrazené a platy verejných zamestnancov znížené o 3-8 %. V Portugalsku sa platy verejných zamestnancov znížili v priemere o 5 % a dôchodky sa zmrazili, pričom ľudí s najvyššími dôchodkami sa týkal špeciálny odvod. Výrok Denisy Sakovej preto hodnotíme ako nepravdivý.

Španielsko a Portugalsko patrili medzi krajiny, ktoré boli najviac  zasiahnuté dlhovou krízou. V dôsledku toho museli obe krajiny pristúpiť ku konsolidačným opatreniam. 

Španielsko

Španielská vláda v roku 2010 pristúpila k zníženiu platov zamestnancov vo verejnej správe o 3-8 %. Presná sadzba bola určovaná podľa konkrétnej pozície. Platy vládnych predstaviteľov boli znížené o 15 %. Zároveň boli platy verejných zamestnancov zmrazené (.pdf, s. 26). V roku 2012 boli následne zrušené štrnáste platy pre zamestnancov verejnej správy, s výnimkou pracovníkov zarábajúcich menej ako 962 eur mesačne (.pdf, s. 27).

V roku 2010 boli v Španielsku tiež zmrazené dôchodky (.pdf, s. 66). Výnimkou z opatrenia boli iba minimálne a nepríspevkové dôchodky. Okrem toho vláda po dohode so sociálnymi partnermi pristúpila v roku 2011 k dôchodkovej reforme, ktorej súčasťou bolo aj postupné zvyšovanie dôchodkového veku zo 65 na 67 rokov do roku 2027.

Medzi ďalšie konsolidačné opatrenia, ktoré Španielsko počas dlhovej krízy prijalo, patrili zvýšenie DPH, zníženie príspevku v nezamestnanosti či reforma trhu práce.

Portugalsko

Portugalská vláda v reakcii na krízu znížila počet zamestnancov vo verejnej správe a znížila platy vo verejnom sektore v priemere o 5 % (.pdf, s. 26). V roku 2011 tiež zrušila vyplácanie dovolenkových a vianočných bonusov, ktorých výška dokopy dosahovala výšku dvoch mesačných platov. V praxi to teda predstavovalo zníženie platov vo verejnom sektore o 14,3 %. V roku 2012 však portugalský ústavný súd vyhlásil tento krok za protiústavný. Vláda tiež predĺžila pracovný týždeň z 35 na 40 hodín, čo v praxi tiež predstavovalo zníženie hodinovej mzdy o 12,5 %, keďže zvýšenie počtu hodín nebolo kompenzované zvýšením mzdy.

Vláda Portugalska taktiež zmrazila valorizáciu dôchodkov, dočasne obmedzila možnosť odísť do predčasného dôchodku a zaviedla mimoriadny solidárny odvod z dôchodkov vyšších ako 5000 eur mesačne vo výške 10 %. Tento odvod bol neskôr rozšírený na všetky dôchodky vyššie ako 1000 eur, a jeho sadzba sa zvyšovala spolu s výškou dôchodku, pričom najnižšia sadzba predstavovala 3,5 % a najvyššia 40%. Mimoriadny solidárny odvod sa však dotýkal iba 13% ľudí s najvyššími dôchodkami.

V roku 2015 sa v Portugalsku dostala k moci nová vláda premiéra Antonia Costu, ktorá zvrátila veľkú časť predchádzajúcich konsolidačných opatrení - medzi inými zvýšila mzdy vo verejnom sektore a dôchodky a zrušila mimoriadny solidárny odvod.

Súčasný hospodársky rast

Podľa údajov Eurostatu vzrástol reálny HDP Európskej únie v roku 2025 o 1,5 %. Medzi štyrmi najväčšími ekonomikami EÚ dosiahlo najvyšší rast Španielsko s hodnotou 2,8 %. Rýchlejšie ako priemer EÚ rástla aj ekonomika Portugalska, ktorá zaznamenala rast vo výške 1,9 %.

Podľa prognóz OECD má španielská ekonomika v roku 2026 narásť o 2,2 % a portugalská ekonomika rovnako o 2,2 %.