Hoci vláda plánovala zníženie počtu zamestnancov na ministerstvách o 10 percent a šetrenie 500 miliónov na výdavkoch štátu v roku 2025 v rámci konsolidácie, od roku 2024 sa v súčte bežné výdavky na ministerstvách zvýšili o vyše dve miliardy. Podľa správy Najvyššieho kontrolného úradu sa na ministerstvách v roku 2025 zvýšil celkový počet zamestnancov o takmer 700. Celkové mzdové náklady na ministerstvách stúpli medziročne o 0,61 % v roku 2025 a o 4,46 % v roku 2026. Výrok Denisy Sakovej preto hodnotíme ako nepravdivý.

V rámci konsolidačnej snahy v roku 2024 avizoval minister financií Ladislav Kamenický, že štát zavedie 10 % viazanie personálnych výdavkov na štátnych úradníkov a zamestnancov vo verejnej službe, čo malo priniesť 124 miliónov eur. V praxi to malo znamenať stratu zamestnania približne pre 5-tisíc zamestnancov ministerstiev.

V septembri 2025 zas minister financií avizoval, že zhruba polovicu nového konsolidačného balíka chce ušetriť na výdavkoch štátu. Jedným z opatrení má byť aj rušenie alebo zlučovanie úradov. Zníženie výdavkov jednotlivých ministerstiev a úradov a zmrazenia platov vo verejnej správe by mali v tomto roku priniesť podľa odhadov ministerstva úsporu v celkovej sume 535 miliónov eur.

Rezortom sa však záväzok znižovania výdavkov nedarí dodržiavať. Vyplýva to už z pohľadu na plánované výdavky ministerstiev. Pri započítaní bežných výdavkov ministerstva, ktoré zahŕňajú mzdové výdavky, bežné transfery a náklady na tovary a služby, možno konštatovať, že ministerstvá za posledné roky svoje výdavky ešte zvýšili. Kým podľa rozpočtu v roku 2024 plánovali rezorty na bežné výdavky minúť niečo viac ako 19,6 miliardy eur, v roku 2025 to už bolo vyše 21,5 miliardy a v roku 2026 takmer 21,9 miliardy. V roku 2025 rozpočtované náklady ministerstiev stúpli medziročne o takmer 10 % a v roku 2026 o vyše 1,5 %.

Najhoršie sa záväzok darilo dodržiavať ministerstvu Ministerstvu investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, ktoré medziročne navýšilo bežné výdavky o vyše 67 %. Dobre neobstál ani rezort hospodárstva ministerky Sakovej, ktorý v roku 2026 zvýšil očakávané výdavky o viac ako 50 %. Ministerstvo životného prostredia si bežné výdavky navýšilo o takmer 31 %.

Najlepšie sa v tejto oblasti darilo rezortom pôdohospodárstva a dopravy, ktoré svoje výdavky skresali o viac ako 20 %. Celkovo sa podarilo výdavky znížiť iba na 7 ministerstvách, zvyšných 9 ministerstiev míňalo viac ako v predchádzajúcom roku.

Podobne sa ministerstvám nedarí plniť ani záväzok znižovania zamestnanosti. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) vlani v septembri upozornil, že v minulom roku došlo k navýšeniu počtu zamestnancov štátnej správy o 699 osôb ako aj k navýšeniu limitu osobných výdavkov v sume viac ako 240 miliónov eur. Najviac nových zamestnancov podľa NKÚ pribudlo na ministerstve práce (199), na ministerstve zdravotníctva (152), na ministerstve vnútra (73) a na ministerstve školstva (50) (.pdf, s. 10).

Potvrdzuje to aj pohľad na plánované mzdové výdavky ministerstiev, ktoré sa podobne ako bežné výdavky medziročne zvyšujú, napriek prísľubu šetrenia. Celkovo mzdové náklady medziročne stúpli o 0,61 % v roku 2025 a o 4,46 % v roku 2026. V peňažnom vyjadrení stúpli mzdové náklady ministerstiev zo 3,85 miliardy v roku 2024 na 4,04 miliardy v roku 2026.

V roku 2026 stúpli výdavky najviac na ministerstvách obrany a školstva, v oboch prípadoch o viac ako 14 %. Nasledovalo ministerstvo sociálnych vecí, kde sa mzdové výdavky zvýšili o viac ako 6,8 %. 

Naopak najlepšie sa darilo znižovať mzdové náklady na ministerstve životného prostredia a na ministerstve informatizácie, kde klesli o viac ako 15 %, respektíve 10 %. Celkovo sa mzdové náklady darilo v roku 2026 znižovať len 7 ministerstvám.

Je potrebné doplniť, že prepúšťanie, ktoré avizovala vláda, sa malo týkať len niektorých štátnych zamestnancov, najmä úradníkov a časti zamestnancov vo verejnej službe. Niektoré rezorty totiž zamestnávajú okrem úradníkov aj zamestnancov ako sú napríklad učitelia, policajti, vojaci, hasiči či sudcovia, ktorých sa znižovanie stavov týkať nemalo.