Tibor Gašpar je obžalovaný zo založenia a zosnovania zločineckej skupiny v polícii v kauze Očistec. Skutky, z ktorých je spolu s ďalšími deviatimi ľuďmi obvinený, mal spáchať ešte ako policajný prezident v rokoch 2012-2018. Ako poslanec hlasoval Gašpar za prijatie novely Trestného zákona, ktorá výrazne znížila tresty a premlčacie lehoty za korupciu či ekonomické trestné činy a dotkla sa aj kauzy Očistec. Podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu má poslanec pred hlasovaním oznámiť, ak má osobný záujem na veci. Výrok Martina Dubéciho preto hodnotíme ako pravdivý.

Novelu trestného zákona schválila koalícia Smeru, Hlasu a SNS vo februári 2024. Skrátili sa ňou premlčacie lehoty pri viacerých trestných činoch a znížili tresty, napríklad za korupciu.

Novelizácia trestného zákona ovplyvnila aj kauzu Očistec, v ktorej je podpredseda NR SR Tibor Gašpar obžalovaný zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, podplácania, prijímania úplatku a zneužívania právomocí verejného činiteľa.

Gašpara zo všetkých skutkov obvinili v novembri 2020, ešte pred jeho vstupom do strany Smer-SD a aktívnej politiky. Bývalý policajný prezident strávil rok vo väzbe a krátko po prepustení bol zo skutkov aj obžalovaný.

V januári a februári 2024, kedy sa o novele trestného zákona hlasovalo v parlamente, už bol Gašpar poslancom parlamentu a za jej prijatie sám hlasoval.

Ako novela trestného zákona ovplyvnila kauzu Očistec

Podľa obžaloby vytvorili Gašpar – vtedy ešte na pozícii policajného prezidenta – a oligarcha Norbert Bödör v rámci polície zločineckú skupinu. Pod ich vedením mala skupina slúžiť politickým cieľom strany Smer-SD a v prospech podnikateľských záujmov Norberta Bödöra a jeho partnerov.

Skutok č. 8 obžaloby hovorí o tom, že Gašpar mal ako šéf polície zobrať úplatok vo výške 90-tisíc eur za to, že vyšetrovatelia stopnú preverovanie firmy Interstore Group s.r.o. podnikateľa Borisa Trantaliča pre podozrenie z daňových podvodov. V prípade dokázania viny hrozil obvinenému za tento skutok pôvodne trest vo výške 10 až 15 rokov. Po prijatí novely trestného zákona je to už len 4 až 9 rokov, pričom je možné uložiť aj podmienenčný trest. Za tento čin už taktiež nehrozí prepadnutie majetku.

Podľa z ďalšieho bodov obžaloby mal Gašpar ovplyvňovať prípad podnikateľa a člena trenčianskeho podsvetia Michala Vidu, ktorý figuroval ako svedok v kauze Fatima. Vtedajší policajný prezident mal údajne naliehať na zastavenie konania voči Vidovi vo veci daňového podvodu, pretože Vida vypovedal v prospech bývalej štátnej tajomníčky na ministerstve spravodlivosti Moniky Jankovskej. Tento skutok je však vďaka novele trestného zákona už premlčaný, keďže premlčacia doba sa skrátila z 5 na 3 roky.

Podľa bodu č. 19 obžaloby Gašpar vo funkcii zneužil právomoci verejného činiteľa, za čo mu hrozí trest odňatia slobody na 4 až 10 rokov – rovnako ako pred prijatím novely. Rozdiel je v tom, že po novom vznikla možnosť uloženia podmienky s probačným dohľadom, čo predtým možné nebolo.

Zákon o ochrane verejného záujmu

Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu hovorí o tom, že ak sa verejný funkcionár zúčastňuje na rokovaní o veci, na ktorej má osobný záujem, je povinný to oznámiť ešte pred samotným rokovaním a hlasovaním. Toto oznámenie by následne bolo evidované v zázname o rokovaní. Tibor Gašpar to pri rokovaní o novele trestného zákona neurobil. 

Pod osobným záujmom sa podľa zákona rozumie “taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech verejnému funkcionárovi alebo jemu blízkym osobám.”

Zákon však poslancovi vo veci, na ktorej má osobný záujem, hlasovať nezabraňuje.