NATO podľa agentúry Reuters pripravuje novú holandsko-nemeckú veliteľskú štruktúru pre rýchle nasadenie síl v Lotyšsku a Estónsku. Plne funkčný armádny zbor štandardne velí približne 40- až 60-tisícom vojakov, nejde však o počet vojakov aktuálne vysielaných do Pobaltia. Slovensko zároveň pôvodne nebolo medzi krajinami pozvanými na rokovanie o takzvanom dronovom múre, Európska komisia ho však neskôr na zoznam doplnila a Slovensko sa na úvodnom rokovaní 26. septembra 2025 zúčastnilo. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Podľa agentúry Reuters NATO pripravuje posilnenie obrany východného krídla, ktoré má v prípade vojny s Ruskom umožniť rýchlejšie nasadenie síl v Lotyšsku a Estónsku. Neznamená to však, že Aliancia aktuálne posiela do Pobaltia ďalších 40- až 60-tisíc vojakov.

Reuters uvádza, že Nemecko a Holandsko sa v koordinácii s NATO dohodli na pridelení nemecko-holandského zboru so sídlom v Münsteri na obranu Lotyšska a Estónska. Zbor je najmä veliteľská štruktúra, ktorá v prípade potreby riadi väčšie vojenské sily. Plne funkčný armádny zbor môže podľa Reuters veliť približne trom divíziám, teda asi 40- až 60-tisíc vojakom. V čase mieru však zvyčajne funguje len ako rámcové velenie so špecializovanými kapacitami, napríklad v oblasti delostrelectva, protivzdušnej obrany, ženistov či zdravotníkov.

V súčasnosti spadajú sily NATO vo všetkých troch pobaltských krajinách, ako aj v severnom Poľsku, pod velenie jedného nadnárodného veliteľstva v poľskom meste Štetín.

Slovenské stíhačky F-16 sa majú koncom roka 2027 zapojiť do misie NATO Air Policing v Pobaltí. „Teším sa, že môžeme oznámiť, že koncom roka 2027 sa chceme zapojiť do misie NATO Air Policing v Pobaltí,“ oznámil minister obrany SR Robert Kaliňák na konferencii Defence24 Days v Poľsku v máji 2026. Cieľom misie je ochrana vzdušného priestoru krajín NATO bez vlastného stíhacieho letectva, teda Litvy, Lotyšska a Estónska. 

Dronový múr

Slovensko a Maďarsko pôvodne neboli medzi krajinami pozvanými na rokovanie o vytvorení takzvaného dronového múru na východnej hranici EÚ. Na úvodných rokovaniach sa mali zúčastniť Estónsko, Lotyšsko, Litva, Fínsko, Poľsko, Rumunsko a Bulharsko spolu s Ukrajinou. Hovorca Európskej komisie Thomas Regnier dodal, že „formát sa môže v budúcnosti rozšíriť“.

O dva dni neskôr, 24. septembra 2025, Komisia oznámila, že Slovensko bolo na zoznam účastníkov doplnené. 

Na samotnom úvodnom rokovaní 26. septembra 2025 sa napokon zúčastnilo desať členských štátov vrátane Slovenska, Maďarska a Dánska; rokovanie viedla Európska komisia, prítomná bola aj Ukrajina a NATO ako pozorovateľ. 

Európska komisia pre Demagog.sk 26. mája 2026 vysvetlila, že septembrové rokovania boli pôvodne plánované len so siedmimi frontovými krajinami, ktoré predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen a komisár Andrius Kubilius navštívili začiatkom septembra 2025. Zoznam účastníkov bol podľa Komisie následne postupne rozšírený, najskôr o Dánsko a Slovensko a potom o Maďarsko. Komisia doplnila, že rozšírenie zoznamu bolo výsledkom bilaterálnych rokovaní s týmito členskými štátmi a ich legitímneho záujmu zúčastniť sa ako krajiny východného krídla na rokovaniach spolu s Ukrajinou.

Vyjadrenie kancelárie Vladimíry Marcinkovej pre Demagog.sk z 10. 6. 2026:

„Pani poslankyňa ohľadom výroku o nasadení síl NATO na Pobaltí reagovala na informácie, ktoré 26. mája 2026 priniesla agentúra Reuters. Na základe zverejnených informácii NATO plánuje vytvoriť novú veliteľskú štruktúru, ktorá by umožnila rýchle nasadenie veľkého počtu vojakov v Estónsku a Lotyšsku. Takáto štruktúra by sa skladala približne zo 40 000 až 60 000 vojakov a zlepšila by schopnosť NATO včas nasadiť veľké kontingenty vojakov v regióne.

Ohľadom výroku o vybudovaní protidronovej steny pani poslankyňa narážala na skutočnosť, že prvotný zoznam krajín, ktoré sa rokovania mali zúčastniť neobsahoval Slovensko ani Maďarsko, čo potvrdzujú aj samotné vyjadrenia Európskej komisie k tejto téme. Obe krajiny boli na rokovania prizvané až dodatočne.

V prípade oboch tvrdení považujeme za potrebné spomenúť, že  oba vychádzajú z pravdivých a overiteľných základov. Pokladáme za potrebné oba výroky interpretovať v širších súvislostiach a kontexte.”