Úlohou Osobitného tribunálu pre zločin agresie voči Ukrajine je doplniť pôsobnosť Medzinárodného trestného súdu. Ten totiž nemá právomoc stíhať zločin agresie. Na druhej strane však môže v súvislosti s rusko-ukrajinským konfliktom vyšetrovať vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu, a to aj napriek tomu, že Rusko jeho jurisdikciu neuznáva. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. 

V lete 2025 podpísali predstavitelia Rady Európy s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským dohodu o vzniku Špeciálneho tribunálu pre zločin agresie proti Ukrajine. Tribunál je súčasťou širšieho úsilia Rady Európy na podporu Ukrajiny od začiatku ruskej agresívnej vojny. Špeciálny tribunál bude vyšetrovať, stíhať a súdiť osoby, ktoré nesú najväčšiu zodpovednosť za zločin agresie proti Ukrajine.

Jeho cieľom je riešiť medzeru vyplývajúcu z obmedzení jurisdikcie Medzinárodného trestného súdu (ICC). ICC síce môže od roku 2018 stíhať zločiny agresie, avšak len v prípade, že strany rešpektujú jurisdikciu súdu. Rusko jeho jurisdikciu neuznáva.

V súvislosti s vojnou na Ukrajine má ICC právomoc vyšetrovať vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu. Keďže Ukrajina je zmluvnou stranou Rímskeho štatútu, ktorý ICC ustanovuje, súd môže vykonávať jurisdikciu nad týmito zločinmi spáchanými na ukrajinskom území, bez ohľadu na štátnu príslušnosť podozrivých páchateľov.

Dohoda medzi Radou Európy a Ukrajinou, ktorou sa osobitný tribunál zriaďuje, stanovuje Tribunálu povinnosť spolupracovať s ICC. V prípade vydania zatykača na rovnakú osobu Osobitným tribunálom a ICC má Medzinárodný trestný súd prioritu (.pdf, s. 30).

ICC vydal v roku 2023 na ruského prezidenta Vladimira Putina zatykač kvôli zavlečeniu ukrajinských detí z okupovaných území do Ruska.

V januári 2026 poskytla EÚ na fungovanie tribunálu prvých 10 miliónov eur. K jeho vytvoreniu sa zaviazalo 34 členských štátov Rady Európy z celkových 46, Európska únia, ale aj Austrália a Kostarika. Slovensko dohodu nepodporilo.