Z tvrdení ministra Tomáša Tarabu nie je jasné, o akej  zonácii hovorí, ani s akou sadzbou za hektár počíta. Takáto výška náhrad nevychádza ani v prípade najkonzervatívnejšieho scenára. V prípade náhrad s najvyššou sazdbou za hektár za celé územie všetkých štyroch parkov by štát zaplatil najviac 43,5 miliónov eur. Celkové náklady na rozšírenie ochrany územia na 75 % odhadol Inštitút environmentálnej politiky v roku 2020 na maximálne 29 miliónov eur. Výrok kvôli hodnotíme ako neoveriteľný.

Vlastníci pozemkov majú nárok na náhradu, ak ochrana prírody obmedzuje obhospodarovanie ich územia, pričom kompenzácia môže byť aj finančná (par. 61, ods. 1). Finančná náhrada je často používaná pri náhrade ujmy vlastníkom za trvalý zákaz ťažby (.pdf, s. 18). Približne polovica národných parkov, ktoré podliehajú zonácii, sú vlastnené súkromnými osobami, vyplýva to z analýzy Inštitútu environmentálnej politiky (.pdf, s. 12, ods. 1).

Ministerstvo životného prostredia (MŽP) pripravuje zonáciu štyroch národných parkov - Polonín, Malej Fatry, Nízkych a Vysokých Tatier. Mimovládne organizácie návrh kritizujú. Pripravovaná zonácia podľa nich nebude územia chrániť dostatočne. Zároveň je podľa nich v rozpore s míľnikmi Plánu obnovy. Z výroku nie je jasné, o akom návrhu zonácii od mimovládnych organizácii minister Tomáš Taraba hovorí. 

Inštitút environmentálnej politiky z roku 2020 odhadol, že rozšírenie ochrany území na 50 percent by vyšlo 11,6 miliónov eur ročne (.pdf, s. 5). V prípade rozšírenia na 75 percent predpokladá náklady na 17,1 miliónov eur ročne (.pdf, s. 5). V tejto sume nie sú zahrnuté len náhrady majiteľom pozemkov, ale celkové náklady na rozšírenie oblasti s najprísnejšou ochranou.

Výšku finančných náhrad za všetky štyri parky odhadlo MŽP celkovo zhruba na 2,2 milióna eur ročne. Vyplýva to z analýzy vplyvov na verejné financie (Poloniny, Malá Fatra, Nízke Tatry, Vysoké Tatry).

Vyplatenie náhrad za celé územie štyroch národných parkov

Finančné náhrady dosahujú maximálne 43,5 miliónov eur aj v prípade, že by štát platil náhrady za zvýšenie ochrany na všetkých neštátnych pozemkoch. Vyplýva to z alternatívnych scenárov.

Štát si na svoje pozemky nárok na náhrady za obmedzenie obhospodarovania neuplatní, vyplýva to z analýzy vplyvov pre Poloniny, Malú Fatru a NAPANT dostupných vyššie. V analýze pre Vysoké Tatry sme takúto informáciu nenašli. 

Vypočítali sme alternatívne scenáre platenia  náhrad na celú plochu národného parku vrátane štátnych pozemkov. Ide o konzervatívny scenár. Okrem toho, že si štát neuplatní náhrady na vlastnených pozemkoch, tieto kompenzácie by neplatil za všetky neštátne pozemky. Nárok na ne vzniká predovšetkým v Bezzásahovej zóne A.

Ak by štát zaplatil za neštátne pozemky Polonín, Malej Fatry, Nízkych Tatier a za celé územie Vysokých Tatier najvyššiu uvedenú náhradu - 270 €/ha, stálo by to 37,3 milióna eur. 

Pozreli sme sa na ešte konzervatívnejší scenár. Analýza vplyvov pre TANAP odhaduje náklady na náhrady rôznej formy (zámena, nájom, výkup, finančná náhrada) za obmedzenie obhospodarovania na 900-tisíc eur  v roku 2027. To predstavuje 315,79 €/ha pre TANAP. Ak by mal štát zaplatiť náhrady za neštátne pozemky troch parkov a celé územie Vysokých Tatier, stálo by ho to takmer 43,5 milióna eur. 

Komisia SAV pre životné prostredie a klimatickú zmenu uviedla, že zonácia národných parkov musí byť v súlade s Envirostratégiou 2030. Podobne sa vyjadrili aj environmentálne organizácie, žiadali vládu a parlament, aby uskutočnil zonáciu národných parkov podľa Envirostratégie 2030, ku ktorej sa štát zaviazal.

Envirostratégiu 2030 schválila vláda Petra Pellegriniho v marci 2019. Štát sa v nej zaviazal k najvyššej ochrane národných parkov v  rozsahu 50 percent ich územia do roku 2025 a 75 percent ich rozlohy do roku 2030 (.pdf, p. 5, ods. 5).

V roku 2024 dosiahla výška priznaných náhrad za obmedzenie obhospodarovania na lesných pozemkoch 9 090 000 eur.