Na Slovensku existuje 5-stupňový systém ochrany prírody. V najprísnejšom piatom stupni ochrany majú byť podľa návrhov zonácií národných parkov 62 % rozlohy TANAP-u, 46 % rozlohy NAPANT-u a 23 % NP Poloniny. V prípade TANAP-u minister uvádza 75 %, do tejto výmery minister zrejme počíta aj zónu B2, ktorá však má byť v štvrtom stupni ochrany. V prípade NP Poloniny zas do najprísnejšie chránenej zóny nepočíta zónu B1, ktorá má byť v piatom stupni ochrany. Doteraz bolo v najprísnejšom stupni ochrany asi 45 % územia TANAP-u, necelých 15 % NAPANT-u a takmer 9 % NP Poloniny. Ochranári upozorňujú, že až na 67 % NAPANT-u bude možné ťažiť drevo. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.

O najnovších materiáloch zonácií národných parkov rokovala  19. 5. 2026 legislatívna rada vlády a tieto návrhy schválila. Zonácia rozdeľuje územie národného parku na štyri zóny A, B, C a D, pričom ku každému priraďuje určitý stupeň ochrany.

Na Slovensku existuje 5 stupňový systém ochrany prírody. Celé územie Slovenska je v prvom stupni ochrany. Najvyšším stupňom ochrany je 5. stupeň. Na územiach s vyhláseným piatym stupňom ochrany je napríklad zakázané pohybovať sa mimo vyznačeného turistického chodníka, zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť vegetačný a pôdny kryt  alebo zbierať rastliny či rúbať dreviny (.pdf, str. 7). 

Podľa materiálu (.docx) k zonácií Národného parku Vysoké Tatry je celková rozloha NP 74 606,41 ha. Najvyšší piaty stupeň ochrany sa nachádza v zóne A s rozlohou 46 085,89 ha a tiež v podzóne B1 s celkovou výmerou 513,01 ha (.docx, str. 2). Celkovo je tak v najvyššom stupni ochrany 46598,90 ha, čo predstavuje 62,46 % rozlohy Národného parku. Minister Taraba pritom uvádza, že v najvyššom stupni ochrany má byť 75 % rozlohy NP. Minister zrejme počíta s celou výmerou zóny B, podzóna B2 je však podľa návrhu zonácie v štvrtom stupni ochrany, teda nie v najvyššom. V súčasnosti má TANAP v najprísnejšom 5. stupni ochrany 45 % územia. V mnohých z týchto území sa však na základe výnimky môže ťažiť. 

Podľa zonácie Národného parku Nízke Tatry má byť celková výmera 78 840,80 ha (.docx, str. 1). Najvyšší stupeň ochrany má platiť v A zóne s celkovou výmerou 36 843,03 ha (.docx, str. 2). To predstavuje 46,7 % rozlohy národného parku. Doteraz predstavujú územia v 5. stupni ochrany 14,54 % (.pdf, str. 5).

Organizácie My sme les, Prales, o.z., WWF Slovensko, Aevis, SOS/BirdLife a Zelená väčšina však v hromadnej pripomienke upozorňujú, že podľa súčasného návrhu zonácie bude až v 67 percentách územia Nízkych Tatier možná ťažba dreva a zásahy.

V prípade Národného parku Poloniny je podľa návrhu zonácie celková rozloha NP 32 809,87 ha (.docx, str. 1). Celkovo je v najprísnejšom piatom stupni ochrany 7599,37 ha, ktoré sú súčasťou zóny A alebo podzóny B1 (.docx, str. 1). To predstavuje 23 % rozlohy Národného parku. Minister vo výroku hovorí o 19 %, tu zrejme počíta len so zónou A, ktorá predstavuje 19 % rozlohy NP, avšak v najprísnejšom piatom stupni ochrany je aj podzóna B1. Súčasný podiel územia s 5. stupňom ochrany pred zonáciou predstavuje 8,61 % (.pdf, str. 3).

V NP Poloniny vlastní štát približne polovicu pozemkov. Marek Kuchta z iniciatívy My sme les upozorňuje, štát chce na viacerých miestach ochranu znižovať a to napriek tomu, že na týchto územiach nie je žiadna infraštruktúra, ktorá sa používa ako argument v iných parkoch.