Národný kontrolný úrad aj Európska komisia poukázali na viaceré zlyhania Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Medzi nimi nedostatočné zisťovanie a riadenie konfliktu záujmov, nedostatočná kontrola dotovaných projektov, vrátane neschopnosti vymáhať neoprávnene vyplatené sumy, či nedostatočná kvalifikácia zamestnancov. Najrozsiahlejšiu korupčnú kauzu PPA – Dobytkár – nazval sudca Najvyššieho súdu „megastrojom obrovskej korupcie.“ Okrem iných je v nej obžalovaný aj Norbert Bödör, ktorý má dlhoročné väzby na členov strany Smer a osobne sa stretáva aj s jej predsedom Robertom Ficom. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. 

Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) vo svojej histórii čelila už viacerým korupčným kauzám. V októbri 2025 na nej prebehol audit vykonaný zástupcami Európskej komisie z Generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.

Podnetom bola kauza haciendy. Išlo v nej o zneužívanie európskych peňazí v rámci tzv. penziónovej výzvy vyhlásenej v roku 2015, ktorej cieľom bolo podporiť cestovný ruch na Slovensku. PPA vo výzve pridelila 109 dotácií, pričom žiadateľom dohromady vyplatila 60 miliónov eur. Vo viacerých prípadoch sa zistilo, že peniaze boli zneužité na výstavbu luxusných súkromných nehnuteľností ako sú Vila Amonra v Limbachu, kaštieľ Fafokan v Sebechleboch alebo Vidiecky dom Malanta, ktorý je zviazaný s oligarchom Norbertom Bödörom.

Z výsledkov auditu a listu, zaslaného slovenským štátnym orgánom v apríli 2026, vyplýva, že PPA zlyháva vo viacerých oblastiach.

Jednou z nich je zisťovanie a riadenie konfliktu záujmov. Konkrétne ide napríklad o Tomáša Hyčka, ktorý mal v minulosti obchodné vzťahy s prijímateľmi agrodotácií. Na jeseň 2024 sa Hyčko, bez štandardného výberového konania, stal riaditeľom vnútornej kontroly, ktorá má odhaľovať nezrovnalosti v projektoch. Do mája 2024 však pôsobil ako konateľ firmy H&H Invest, ktorá bola v minulosti dodávateľom pre firmy poberajúce eurofondy ako Agrospol Hontianske Nemce, Agro HN či Euro-Seb. Tieto firmy sú spájané s Róbertom Ďuricom, blízkym človekom nebohého nitrianskeho oligarchu Miroslava Bödöra, Norbertovho otca.

Iným príkladom konfliktu záujmov je prípad riaditeľky sekcie implementácie Daniely Onderišinovej, ktorej dcéry uspeli v penziónovej výzve a PPA ich spoločnosti Verkad vyplatila 150 tisíc eur na výstavbu Villy Rose v Lehniciach. Okrem iného sa vila začala stavať skôr ako Verkad získal stavebné povolenie a personálne je prepojená s Rolandom Kósom a Alžbetou Papp, ktorí už sú za korupciu právoplatne odsúdení v kauze Dobytkár.

Európska komisia agentúre vyčíta aj nedostatočnú kontrolu nad vybranými projektami, či už ide o posudzovanie rizík, priebežné monitorovanie realizácie projektov alebo neschopnosť vymáhať neoprávnene vyplatené sumy. Napríklad Lesné spoločenstvo Štiavnik získalo od PPA dotáciu takmer milión eur. Podľa Úradu pre verejné obstarávanie došlo k porušeniu zákona, projekt bol prekontrolovaný a prijímateľ mal v roku 2020 zaplatiť 25 percent dotácie. V marci 2023 bolo rozhodnutie o pokute ministerstvom pôdohospodárstva zrušené.

Ďalší problém Komisia vidí aj v personálnom obsadzovaní PPA, pričom minimálne v troch prípadoch uspeli uchádzači, ktorí nespĺňali požiadavky na dané pracovné miesto.

Na dlhodobé slabiny PPA upozornil aj Národný kontrolný úrad, a to už v marci 2025. Jeho kontrola ukázala personálne a odborné limity, slabé kontrolné mechanizmy a nízku mieru transparentnosti procesov.

Najrozsiahlejším známym prípadom korupcie spájaným s PPA je kauza Dobytkár, v ktorej minimálne osem rokov dochádzalo k systematickému prijímaniu úplatkov výmenou za poskytovanie agrodotácií. Ak mal byť žiadateľ úspešný, musel zaplatiť 14 až 25 percent získanej sumy vedeniu agentúry späť, z dovtedy zdokumentovaných prípadov úplatky presiahli desať miliónov eur. Sudca Najvyššieho súdu Martin Bargel kauzu okomentoval ako “megastroj obrovskej korupcie.“

K júlu 2020 v nej bolo obvinených päť právnických a 19 fyzických osôb. Medzi nimi aj finančník blízky Andrejovi Dankovi Martin Kvietik či Norbert Bödör. Dnes je v kauze obžalovaných osem fyzických osôb, vrátane Bödöra, ktorý čelí obžalobe z legalizácie príjmov z trestnej, pričom sa ho má týkať 83 z 95 skutkov.  

Bödör má dlhodobo blízko k strane Smer. S Tiborom Gašparom ich spájajú rodinné väzby a obaja sú obžalovaní v kauze Očistec. Osobne sa však stretáva aj s Robertom Ficom. Napríklad v roku 2016 bol vo volebnú noc v centrále Smeru, vo februári 2020 prišiel na predvolebný míting strany v Nitre a v marci a apríli 2025 Fica navštívil na Úrade vlády. Údajne spolu riešili otázku bezpečnosti na nadchádzajúcich májových straníckych stretnutiach. Práve SBS služba Bonul (dnes ProtectUS), ktorú vlastnil Norbertov otec Miroslav, bola počas vlád Smeru vo verejnom obstarávaní mimoriadne úspešná.