V kauze penziónovej výzvy sa objavili viaceré podozrenia, že časť dotácií skončila v objektoch slúžiacich ako súkromné vily. Viacerí novinári či opoziční politici zdokumentovali neúspešné pokusy ubytovať sa v zariadeniach, ktoré mali ponúkať verejné ubytovanie pre rozvoj agroturistiky. Príkladom je aj penzión Fafokan, ktorému Pôdohospodárska platobná agentúra v auguste 2025, teda už po medializácii podozrení, vyplatila sumu 830-tisíc eur. Stalo sa tak napriek tomu, že dotáciu od roku 2021 vyšetruje polícia. Aj keď o vyplatení dotácie nerozhodoval priamo minister, agentúra spadá pod jeho rezort. Výrok Branislava Gröhlinga preto hodnotíme ako pravdivý.

Kauza penziónovej výzvy sa týka eurofondovej podpory vyhlásenej v roku 2015 Pôdohospodárskou platobnou agentúrou (PPA). Jej účelom mala byť podpora rozvoja vidieckeho cestovného ruchu a agroturistiky.  Neskôr sa však objavili podozrenia, že časť peňazí určených na penzióny neskončila v skutočne fungujúcich turistických službách, ale v objektoch pripomínajúcich súkromné vily či rekreačné domy. 

Podľa ministra Richarda Takáča bolo vo výzve schválených 152 projektov za približne 89 miliónov eur. Realizovaných malo byť napokon len 87 projektov. Viaceré z nich po prevalení podozrení začali preverovať orgány činné v trestnom konaní a v niektorých prípadoch aj európske orgány, ako napríklad OLAF. PPA tvrdí, že je pri preverovaní súčinná.

Kauza eskalovala najmä po tom, čo opoziční politici a investigatívni novinári začali upozorňovať na konkrétne projekty a väzby prijímateľov na vplyvných podnikateľov či ľudí blízkych agrosektoru a štátnej správe. Nadácia Zastavme korupciu či Denník N opísali prepojenia okolo podnikateľa Róberta Ďuricu, penziónu Fafokan či Vidieckeho domu v Malante. 

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč tvrdí, že ak sa v jednotlivých projektoch zistili porušenia, ide o individuálne zlyhania, nie o systémový problém, a že štát pri podozreniach žiada peniaze späť alebo vec postupuje orgánom činným v trestnom konaní. Zároveň argumentuje, že výzva bola stará viac než desať rokov, prešla auditmi Európskej komisie a kontrolovala ju aj predchádzajúca vláda. Opozícia hovorí o zlyhaní kontrolných mechanizmov a o podozrení, že pravidlá umožnili financovať súkromný luxus z peňazí určených na rozvoj vidieka.

Niektoré objekty podľa zistení novinárov a opozičných politikov nefungovali ako bežné ubytovacie zariadenia, prípadne sa dali nájsť či rezervovať len ťažko. Viaceré medializované pokusy ubytovať sa skončili neúspešne.

Denník N napríklad opisoval, že sa mu vo Vidieckom dome Malanta nepodarilo ubytovať ani na trikrát. Pri jednom z pokusov redaktori uviedli, že hacienda vyzerala prázdna, majiteľ Štefan Levický však tvrdil, že zariadenie bolo obsadené a že má byť plné až do konca roka.

V tom istom zariadení sa neúspešne pokúšal ubytovať aj opozičný poslanec Alojz Hlina zo SaS. Keď sa mu to nepodarilo, prespával pred sídlom v karavane. 

Redakcia TV Markíza sa zas pokúšala ubytovať v objekte v Lehniciach, ktorý spájal s firmou rodinne prepojenou na funkcionárku PPA Danielu Onderišinovú. Objekt síce mal webovú stránku, no bez telefonického kontaktu, a rezerváciu sa nepodarilo urobiť ani cez ubytovací portál. Medializovaný bol aj pokus strany Demokrati, ktorí sa v Lehniciach pokúšali ubytovať opakovane.

Pri vile Amonra zas redaktori nenašli spôsob, ako si ubytovanie zarezervovať.

Denník N minulý rok upozornil, že sa ich redaktori nevedeli ubytovať v komplexe Fafokan. Keď sa im to napokon podarilo, majitelia po ich pobyte zvýšili ceny o sto percent a stanovili minimálnu dobu pobytu na dve noci. Fafokan nebol pred medializáciou označený ako penzión a dalo sa doň dostať iba cez súkromný areál družstva. Projekt je prepojený na agropodnikateľa, Róberta Ďuricu, ktorý je známym oligarchu Norberta Bödöra. Spolu figurujú aj v agrokauze Babindol.

Poslanec za PS Hargaš kritizoval, že do haciendy Fafokan sa dá dostať len veľmi problematicky. V zariadení sa nedalo ubytovať ani podľa poslankyne SaS Martiny Bajo Holečkovej.

Podľa Nadácie Zastavme korupciu vyplatila PPA, ktorá spadá pod rezort ministra Takáča, Fafokanu v auguste 2025 ďalších 830-tisíc eur, napriek tomu, že už v tom čase boli medializované spomínané podozrenia, že zariadenie neslúži ako penzión. Samotnú dotáciu už od roku 2021 vyšetruje polícia, keďže žiadatelia predložili v minulosti PPA k žiadosti nepravé zmluvy. Polícia taktiež odhalila, že k žiadosti o štátnu dotáciu bola doložená nájomná zmluva podpísaná človekom, ktorý neexistuje. Nadácia podala v tejto veci podnet na Generálnu prokuratúru, ako aj na európsky vyšetrovací orgán OLAF.