Strana SaS a hnutie Slovensko (bývalé OĽaNO) boli súčasťou troch vlád, ani jedna z nich však nevydržala do konca volebného obdobia. Prvýkrát vláda padla ešte v roku 2011, keď Iveta Radičová spojila hlasovanie o eurovale s dôverou vlády. Poslanecký klub SaS, ale aj poslanci okolo Igora Matoviča návrh nepodporili, čím fakticky vyslovili vláde nedôveru. Branislav Gröhling v tom čase nebol poslancom parlamentu. Rok po voľbách v roku 2020 vypukla koaličná kríza kvôli dovozu vakcíny Sputnik. Koaliční partneri požadovali výmenu na poste ministra zdravotníctva a neskôr aj na poste premiéra. Kríza sa nakoniec vyriešila rekonštrukciou vlády a výmenou premiéra a ministra financií. Ďalšia vládna kríza vyvrcholila v decembri 2022, keď parlament vyslovil vláde Eduarda Hegera nedôveru. Za jej vyslovenie hlasoval celý poslanecký klub SaS vrátane Branislava Gröhlinga. K hlasovaniu o nedôvere vláde prišlo v spomínaných pripadoch len dvakrát, z čoho konkrétne Gröhling hlasoval za pád vlády len raz. Výrok Igora Matoviča preto hodnotíme ako nepravdivý.

Na jeseň 2011 stratila vláda premiérky Ivety Radičovej dôveru parlamentu. Kľúčovým momentom bol 11. október 2011, keď Národná rada hlasovala o rozšírení eurovalu. Premiérka spojila toto hlasovanie s vyslovením dôvery svojej vláde, čím chcela zabezpečiť jednotu koalície.

Návrh však neprešiel. Podporilo ho len 55 poslancov, pričom na schválenie bolo potrebných minimálne 76 hlasov. Parlament tak vláde vyslovil nedôveru.

Za pádom kabinetu stáli najmä vnútorné rozpory v koalícii. Strana Sloboda a Solidarita odmietla podporiť euroval, keďže nesúhlasila s tým, aby Slovensko finančne prispievalo na záchranu zadlžených krajín eurozóny.

Igor Matovič spolu s ďalšími troma poslancami Hnutia OĽaNO, rovnako ako poslanci SaS, za dôveru vláde nehlasoval. Na hlasovaní sa vôbec nezúčastnil.

Branislav Gröhling v tom čase ešte nebol súčasťou poslaneckého klubu strany SaS a za pád vlády preto hlasovať nemohol.

Po páde vlády zostal kabinet dočasne pri moci a politické strany sa dohodli na predčasných voľbách – tie sa konali 10. marca 2012. Strana Smer-SD vedená Robertom Ficom v nich získala absolútnu väčšinu v parlamente a vytvorila jednofarebnú vládu.

Na ďalšiu príležitosť vládnuť čakali strany vtedajšej vládnej koalície niekoľko volebných období. Tá sa naskytla v roku 2020, keď voľby nečakane vyhralo hnutie Igora Matoviča a koalíciu zostavili strany OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí. 

Prvé nezhody sa však dostavili už krátko po zostavení vlády. Koalícia prešla na jar 2021 výraznou politickou krízou, ktorá sa síce zaobišla bez predčasných volieb, vyústila však do výmeny premiéra. Po týždňoch sporov vo vnútri koalície podal premiér Igor Matovič 30. marca 2021 demisiu. Prezidentka Zuzana Čaputová ju prijala a poverila zostavením novej vlády dovtedajšieho ministra financií Eduarda Hegera.

Koaličnú krízu spustil najmä kontroverzný nákup ruskej vakcíny Sputnik V, ktorý Matovič presadil bez dohody s koaličnými partnermi. Tento krok prehĺbil dlhodobé konflikty vo vláde a vyvolal tlak na jeho odchod, najmä zo strany strany SaS. 

Ministri za SaS sa snažili vytvoriť tlak najmä cez podanie demisie. Tú podal aj Gröhling, ktorý bol v tom čase ministrom školstva. 

Riešením sa stala politická dohoda v rámci koalície. Matovič odstúpil z postu premiéra a presunul sa na post ministra financií. Okrem výmeny premiéra došlo aj k personálnym zmenám na niektorých ministerstvách.

Dohoda v koalícii však nevydržala dlho a v decembri 2022 zažilo Slovensko ďalší pád vlády. Kabinet premiéra Eduarda Hegera stratil po mesiacoch politických sporov a rozpade koalície dôveru parlamentu.

Rozhodujúce hlasovanie sa uskutočnilo 15. decembra 2022. Národná rada vyslovila vláde nedôveru, keď za jej pád hlasovalo 78 zo 102 prítomných poslancov. Za pád vlády hlasoval celý poslanecký klub SaS vrátane Branislava Gröhlinga.

Strana SaS ešte v septembri 2022 odišla z vlády, čím sa kabinet stal menšinovým a stratil schopnosť stabilne presadzovať zákony.

Návrh na vyslovenie nedôvery napokon podala práve SaS spolu s nezaradenými poslancami okolo Petra Pellegriniho. Hlasovaniu predchádzala ponuka ministra financií Igora Matoviča ponúknuť svoju demisiu výmenou za podporu vlády, toto rozhodnutie si však na poslednú chvíľu rozmyslel.

Po vyslovení nedôvery prezidentka Zuzana Čaputová vládu odvolala a poverila ju dočasným výkonom funkcií v obmedzenom režime. Parlament následne odhlasoval predčasné voľby, ktoré sa napokon uskutočnili v septembri 2023.