Poslanci, ktorí sú dnes členmi hnutia Republika, za návrh zákona o financovaní voľného času dieťaťa nehlasovali. V prvom čítaní sa zdržali a pri finálnom hlasovaní hlasovali proti návrhu. Následne hlasovali aj proti prelomeniu prezidentkinho veta. Výrok Milana Uhríka preto hodnotíme ako nepravdivý.

V marci 2022 predstavil vtedajší minister financií Igor Matovič tzv. protiinflačný balíček, ktorého súčasťou bolo aj “200 eur na dieťa”. Podľa návrhu zákona sa mal zvýšiť prídavok na dieťa na 40 eur, daňový bonus na maximálne 100 eur a 60 eur mesačne malo smerovať na voľnočasové aktivity detí. Dokopy tak celková suma predstavovala maximálne 200 eur.

Zdroj: MF SR

V máji 2022 daný návrh schválil parlament v skrátenom legislatívnom konaní. Milan Mazurek, Miroslav Suja, Ondrej Ďurica, Eduard Kočiš a Miroslav Urban, ktorí kandidovali do NR SR v roku 2020 za stranu Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS), no v roku 2021 sa pridali k hnutiu Republika, nehlasovali za zákon ani v jednom z čítaní. V prvom čítaní sa títo poslanci zdržali hlasovania a pri hlasovaní o konečnom návrhu zákona hlasovali proti.

Prezidentka Zuzana Čaputová následne v júni 2022 tzv. protiinflačný balíček vetovala. Ako dôvod uvádzala, že neboli splnené dôvody pre skrátené legislatívne konanie, a kritizovala aj jeho negatívny dopad na rozpočty samospráv. Parlament prezidentkino veto 22. júna 2022 prelomil. Poslanci hnutia Republiky aj v tomto prípade hlasovali proti zákonu.

Zuzana Čaputová sa po prelomení veta obrátila na Ústavný súd, ktorý požiadala o pozastavenie účinnosti zákona a preskúmanie súladu právnych predpisov. Ten dal prezidentke vo svojom rozhodnutí z decembra 2022 za pravdu a časti zákona označil za protiústavné. Vo svojom rozhodnutí súd uviedol, že neboli naplnené dôvody na skrátené legislatívne konanie (.pdf, s. 18-20) a zároveň je zákon v rozpore s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti (.pdf, s. 21-27).

V praxi však rozhodnutie Ústavného súdu nezastavilo zvyšovanie prídavkov na deti a daňového bonusu, keďže ešte pred vyhlásením rozhodnutia parlament zákon poupravil a odložil platnosť sporného krúžkovného, na ktoré sa vzťahovala väčšina kritiky Ústavného súdu.

Adresnosť príspevku

Zákon o financovaní voľného času dieťaťa bol koncipovaný tak, že zvýšené prídavky na deti mali všetky rodiny, na daňový bonus však mali nárok iba pracujúci rodičia.

Ako ukázala analýza rozpočtovej rady, na plnú sumu (200 eur) v skutočnosti mali nárok iba rodičia 55 % detí. Nepracujúci rodičia totiž nárok na daňový bonus nemali a rodičia s najnižšími príjmami nemali nárok na plnú výšku daňového bonusu. Najchudobnejšie rodiny tak z “protiinflačného balíčka” dostávali menej peňazí. Neadresnosť opatrení kritizovala aj prezidentka Čaputová.

Zuzana Čaputová vo svojom podaní na ústavný súd kritizovala aj to, že zákon podľa nej diskriminuje marginalizované skupiny detí a je priamo mierený proti rómskej komunite. Podľa zákona sa totiž na deti, u ktorých sa dávky vyplácajú osobitnému príjemcovi, výška prídavku mala znížiť (.pdf, s. 5-6). Podobne pred súdom argumentovali aj Rómske advokačné a výskumné stredisko či senior analytik Útvaru hodnoty za peniaze (.pdf, s. 11-12).