O potrebe diverzifikácie sa písalo už v programovom vyhlásení vlády prvej Ficovej vlády v roku 2006. V tom období sa pripravoval aj projekt ropovodu, ktorý mal spojiť Bratislavu s rakúskym Schwechatom. V roku 2015 Robert Fico podporil vznik Energetickej únie, ktorej deklarovaným cieľom bolo aj znížiť závislosť krajín EÚ od dodávok ruskej ropy a zemného plynu. Podľa údajov z roku 2020 však bolo Slovensko 100 % závislé na ruskej rope. Až do 2. marca 2026 malo Slovensko vyššie ceny palív ako okolité krajiny. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Robert Fico sa k potrebe diverzifikácie hlásil dlhodobo. Už v programovom vyhlásení jeho prvej vlády v roku 2006 sa písalo, že: „Vláda SR podporí možnosti diverzifikácie zdrojov a dopravných ciest pre ropu a zemný plyn a bude vytvárať podmienky pre vybudovanie spojovacích vedení so sústavami okolitých štátov” (.pdf, str.12).

V roku 2008 hovoril predseda vlády Robert Fico o diverzifikácii s nórskym premiérom Jensom Stoltembergom. Jednou z perspektívnych možností bol podľa Fica dovoz skvapalneného zemného plynu z Nórska. „Hovorili sme o závislosti SR na dovoze ruského plynu a ropy a pán premiér nás informoval o všetkých možnostiach, ktoré prichádzajú v budúcnosti do úvahy, aby sa Slovensko mohlo zúčastňovať na dovoze týchto surovín aj z iných krajín ako je Ruská federácia," uviedol predseda vlády.

V roku 2015 lídri členských štátov EÚ vrátane vtedajšieho premiéra Roberta Fica podporili vznik energetickej únie. Jej cieľom bolo znížiť závislosť krajín EÚ od dodávok ropy a zemného plynu z Ruskej federácie, ale aj zvýšenie úspor energie či zlepšenie prepojenia národných trhov s energiou.

Robert Fico vznik Energetickej únie verejne podporoval. „Energetická únia predstavuje ďalšie spájanie sa v rámci európskeho priestoru. Jej úlohou je, aby sa každý členský štát cítil bezpečne v dodávkach plynu, že sa vždy nájde dostatok zdrojov, či už ide o plyn, alebo elektrinu, a že tieto zdroje budú v primeranej cene. Rovnako tiež, že tu bude spoločný trh, ktorý bude chrániť EÚ najmä pred tým, aby niekto zneužíval plyn ako politický nástroj,” uviedol Robert Fico.

Spomedzi štátov EÚ bolo Slovensko najviac závislé práve od ruskej ropy. Podľa údajov z roku 2020 tvoril podiel importu tejto komodity z Ruska 100 percent. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) vyvážalo Rusko do Európy zhruba polovicu svojho exportu ropy a ropných produktov. Podľa údajov európskeho štatistického úradu Eurostat za rok 2020 zabezpečovala viac ako štvrtinu (26 %) celkových dodávok tejto suroviny do EÚ.

Podľa ropného bulletinu Európskej komisie, pripraveného z dát z 2. marca 2026, bola cena benzínu Euro-super 95 na Slovensku po zdanení 1,474 eur za liter. V Poľsku stál benzín 1,375 eur, v Česku 1,392 eur a v Maďarsku 1,463 eur za liter (.xlsx, Prices with taxes).

Podľa údajov zo dňa 9. marca 2026 stál benzín v Česku 1,489 eura a na Slovensku bol nepatrne lacnejší, stál 1,487 eura. Väčší rozdiel bol pri cene nafty, na Slovensku stál liter 1,48 eura a v Česku 1,60 eur. Zároveň boli na Slovensku obe palivá najlacnejšie v regióne V4, teda v porovnaní s Českom, Poľskom a Maďarskom. To, že ceny palív na Slovensku sú nižšie, potvrdzujú aj údaje Weekly Oil Bulletin zo dňa 16.3.2026. Podľa týchto údajov stál benzín v Česku 1,56 eura a na Slovensku 1,52 eura. Väčší rozdiel bol pri cene nafty, na Slovensku stál liter 1,53 eura a v Česku 1,70 eur (xlsx).

Počas prvej vlády Roberta Fica, keď bol ministrom hospodárstva Ľubomír Jahnátek, ministerstvo pripravovalo projekt nového ropovodu, ktorý mal spojiť Bratislavu s rakúskym Schwechatom. Plánovaný ropovod mal byť postavený ako obojsmerný, keď mal byť schopný prepraviť zo Schwechatu do Bratislavy minimálne 3 milióny ton ropy ročne.