
PS
Tak ja som to spomínal aj predtým. Veď neni žiadny dôvod, veď OBSE úplne vyhodnocuje aj naše voľby. Ja som bol pri tom, dokonca premiér, keď sa to robilo a bol som aj zastupujúci minister vnútra, neboli tam žiadne problémy, žiadne podvody.
Monitorovacia misia OBSE, ktorá hodnotila priebeh parlamentných volieb v septembri 2023, označila tieto voľby za férové, pluralitné a slobodné a nepoukázala na žiadne problémy či podvody spojené s hlasovaním poštou zo zahraničia. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
Ľudovít Ódor výrokom reaguje na plánovaný návrh koalície zrušiť voľbu poštou pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Hlasovať by sa po novom dalo len osobne na ambasádach. Podľa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka v súčasnosti korešpondenčná voľba zo zahraničia nespĺňa princípy všeobecnosti, rovnosti, priamosti a tajnosti.
Priebeh volieb tradične monitoruje Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) prostredníctvom svojho Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR).
V septembri 2023 vyslal ODIHR, na pozvanie orgánov Slovenskej republiky, Volebnú hodnotiacu misiu, ktorá mala pozorovať prípravu a priebeh predčasných parlamentných volieb, konajúcich sa 30. septembra 2023 (.pdf, s. 1). V tomto období Ľudovít Ódor pôsobil ako premiér a zároveň poverený minister vnútra.
Výsledkom pozorovania bola záverečná správa misie zverejnená 29. februára 2024, v ktorej ODIHR zhodnotil priebeh volieb prevažne pozitívne (.pdf, s. 1 – 3).
V súvislosti s voľbou poštou zo zahraničia ODIHR v správe nezaznamenal pokusy o manipuláciu hlasovania. Naopak vyzdvihol právne a technické zlepšenia. Konkrétne išlo o novelizáciu volebného zákona v novembri 2022, ktorým sa spracovanie poštových hlasovacích lístkov delegovalo na osobitne vytvorenú okresnú volebnú komisiu a niekoľko okrskových volebných komisií (.pdf, s. 7).
Kladne zhodnotil aj krok ministerstvo vnútra, ktoré prvýkrát vyvinulo a implementovalo online systém na podávanie žiadostí. Aj to totiž prispelo k zvýšeniu záujmu o hlasovanie poštou. V roku 2023 bolo podaných 72 993 žiadostí, čo predstavuje nárast o 32,4 percenta v porovnaní s rokom 2020. Naspäť bolo poslaných 58 779 hlasovacích lístkov (.pdf, s. 7). Z toho 61,7 percenta hlasov získalo Progresívne Slovensko, 10, 8 percenta hlasov SaS a 6,1 percenta získal Smer-SD.
Nielenže sa opatreniami zlepšil proces spracovania takto prijatých hlasov, ale zvýšila sa aj efektivita zverejňovania výsledkov.
Prioritné odporúčania ODIHR-u sa týkali odstránenia obmedzení týkajúcich sa práva byť volený, zabezpečenia včasného a účinného riešenia volebných sporov, zlepšenia dohľadu nad financovaním kampane a zefektívnenia volebnej účasti osôb so zdravotným postihnutím (.pdf, s. 3).
Obmedzenia kandidatúry na základe bydliska, nespôsobilosti na právne úkony a odsúdenia za úmyselný trestný čin nie sú podľa úradu v súlade s medzinárodnými záväzkami a normami (.pdf, s. 1 – 2). Rovnako tak nie je v súlade s medzinárodnými záväzkami to, že zákon nestanovuje skrátené lehoty a záruky riadneho procesu na riešenie sporov súvisiacich s voľbami. Niektoré sťažnosti tak zostali do volieb nevyriešené (.pdf, s. 3). Súčasná legislatíva zároveň ponecháva priestor na obchádzanie limitov pre dary a výdavky. Navyše sa pred voľbami nevyžaduje podávanie správ, čo znižuje transparentnosť financovania kampane (.pdf, s. 2).
Priestor na zlepšenie úrad videl aj v oblastiach ako sú prílišné zapojenie ministerstva vnútra do fáz volebného procesu, nezverejňovanie zoznamov voličov a počtu registrovaných voličov pred voľbami, verbálne útoky kandidátov na oponentov a štátne inštitúcie, nenávistné prejavy a fyzické potýčky medzi kandidátmi, nedostatočné zastúpenie žien v parlamente a ŠKV, obťažovanie novinárov a zraniteľnosť médií voči politickému vplyvu, negatívny prístup k inklúzii menšín v kampani, kupovanie hlasov v rómskych komunitách či absencia právnych ustanovení, upravujúcich postavenie a práva pozorovateľov (.pdf, s. 1 – 3).