Dodnes nie je verejne známe, kto presne čierne vlajky na úrad banskobystrického župana 29. augusta 2015 vyvesil. Nie je overiteľné, či bol Milan Uhrík v tom čase v Komjaticiach, ani nie sú známe verejné informácie o Mariánovi Kotlebovi na rebríku. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.

V deň osláv Slovenského národného povstania, 29. augusta 2015, viali na úrade župana Banskobystrického samosprávneho kraja okrem slovenskej vlajky aj dve čierne, ktoré sa tradične používajú na vyjadrenie smútku. Vrátnik úradu nevedel potvrdiť, kedy a kto ich na úrad vyvesil. Pravdepodobne sa tak stalo v noci alebo skoro ráno.

Keďže bol vtedajším predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja predseda extrémne pravicovej strany Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, vyvesenie sa pripisuje jemu. Ešte v ten deň ich však z budovy zvesil vtedajší rektor Akadémie médií ľavicový aktivista Eduard Chmelár.

Milan Uhrík, ktorý bol už vtedy súčasťou Kotlebovej ĽSNS a zároveň riaditeľom úradu župana BBSK, poskytol agentúre SITA vysvetlenie, v ktorom tvrdil, že smútočné vlajky boli vyvesené ako spomienka na padlých počas SNP. Za prejav neúcty k obetiam považoval práve ich odstránenie. 

Nenašli sme verejne dostupné informácie, ktoré by potvrdzovali, že vlajky vyvesil alebo nechal vyvesiť Marián Kotleba osobne. Verejné zdroje však nepotvrdzujú ani informáciu, že to bol Milan Uhrík. 

Vv roku 2009 označil Kotleba SNP za spúšťač „celospoločenskej duchovnej a morálnej krízy“ a povstalcov pomenoval „zradnou časťou slovenského národa, ktorá sa postavila proti vlastnému štátu a proti svojmu jedinému a veľmi dobrému prezidentovi, pánovi doktorovi Jozefovi Tisovi.“

14. marca 2014, na výročie vzniku klérofašistického slovenského štátu, dal Kotleba zasa z budovy úradu zložiť vlajku EÚ a nazval ju „okupačnou handrou.“ Jeho hovorca to zdôvodnil ako „úpravu“ vlajkovej výzdoby pri príležitosti vzniku slovenského štátu.  

Slovenské národné povstanie bolo po varšavskom druhým najväčším ozbrojeným vystúpením proti fašizmu v Európe.

Vyvesenie vlajok v roku 2015 Peter Pellegrini, vtedajší predseda parlamentu, okomentoval slovami: „Určite ich nevyvesil ako úctu padlým... je to naozaj veľká hanba.“ Riaditeľ múzea SNP Stanislav Mičev povedal, že ak si Kotleba „neváži ľudí, ktorí bránili vlasť pred cudzími okupantmi, nezaslúži si byť predstaviteľom akejkoľvek samosprávy.“

1. septembra bol 2015 bol Kotleba predvolaný vysvetliť vyvesenie vlajok polícii, no odmietol vypovedať. Na otázku, prečo tak neurobil, odpovedal, že „vyšetrovateľ mu nevedel povedať, čoho sa vlastne dopustil.“

4. septembra poslanec Ľudovít Kaník (vtedy DS-SDKÚ) podal na generálnu prokuratúru trestné oznámenie vo veci popierania a schvaľovania holokaustu. Trestné oznámenie bolo na neznámeho páchateľa. Kaník zároveň argumentoval, že používanie čiernych zástav je upravené zákonom a nikdy sa nepoužíva na znak úcty padlým, ako to uviedol Uhrík.

Milan Uhrík v marci 2017 v relácii O 5 minút 12 odpovedal na otázku, či odsudzuje deportácie Židov, občanov Slovenského štátu tak, že to vníma ako „historický fakt, ktorý neschvaľuje ani neodsudzuje a nemá naň názor.“ Dodal, že „nie je historik a nevie, aké boli historické okolnosti.“

Dnes hnutie Republika, ktorej je Uhrík predsedom, na svojej stránke uvádza, že „pohnútky väčšiny povstalcov boli úprimné a ich odhodlanie ísť bojovať za slobodu si zasluhuje spomienku a historickú úctu.“

Na druhej však uvádza, že „prvú Slovenskú republiku považuje za najlepšie riešenie v danom historickom období“ a so všetkými jej negatívami, „ktoré treba odsúdiť,“ ju považuje za „historický míľnik v zápase o svojbytnosť slovenského národa.“ Prezident Tiso podľa hnutia „robil, čo sa dalo, aby Slovensko čo najviac uchránil.“