Ukrajina viedla už od svojho vzniku so Severoatlantickou alianciou rokovania o spolupráci či možnom vstupe do spolku. Tieto snahy sa odzrkadlili aj vo viacerých strategických dokumentoch a vrcholili na samite v roku 2008 prísľubom členstva. Je však pravdou, že ešte tesne pred osamostatnením v roku 1990 Ukrajina deklarovala zámer stať sa trvalo neutrálnym štátom, aj keď ten sa postupom času menil a vyvíjal. Výrok Milana Uhríka preto hodnotíme ako pravdivý.
Ukrajina deklarovala svoj úmysel stať sa neutrálnou ešte pred oficiálnym rozpadom Sovietskeho zväzu. V Deklarácii o štátnej suverenite z júla 1990 sa v deviatej kapitole uvádza: „Ukrajinská SSR slávnostne vyhlasuje svoj zámer stať sa trvalo neutrálnym štátom, ktorý sa nezúčastňuje na vojenských blokoch a dodržiava tri zásady bezjadrového štátu: neprijímať, nevyrábať a nekupovať jadrové zbrane,“ píše sa v deviatom článku deklarácie.
V roku 1994 došlo k zásadnému momentu postsovietskeho usporiadania. Ukrajina podpísaním Budapeštianskeho memoranda súhlasila s odstránením jadrových zbraní zo svojho územia. Výmenou za to získala od Ruska, USA a Spojeného kráľovstva prísľub rešpektovania svojej nezávislosti a existujúcich hraníc (pdf, str. 3 – 5). Memorandum potvrdzovalo právo Ukrajiny na suverenitu.
Ukrajina však už od svojho vzniku viedla diskusie o možnom vstupe do NATO. Už v roku 1991 vstúpila do Severoatlantickej rady pre spoluprácu.
V novembri 2002 bol prijatý Akčný plán NATO-Ukrajina. V júni 2004 schválil ukrajinský prezident Leonid Kučma dekrét o vojenskej doktríne Ukrajiny, ktorá obsahovala formuláciu o euroatlantickej integrácii ako politike Ukrajiny s konečným cieľom členstva v NATO.
Táto snaha Ukrajiny vrcholila v roku 2008, keď prišiel prísľub zo strany lídrov na samite NATO, že Ukrajina sa stane členom Severoatlantickej aliancie.
V roku 2010 za vlády prezidenta Viktora Janukovyča však prijal parlament zákon o „mimoblokovom“ statuse. Tento zákon Ukrajine priamo zakazoval vstup do akéhokoľvek vojensko-politického bloku, čím sa krajina oficiálne a právne definovala ako neutrálna voči NATO aj voči akejkoľvek inej militaristickej skupine. Zároveň sa však Ukrajina mala naďalej podieľať na zlepšovaní a rozvoji európskeho systému kolektívnej bezpečnosti a pokračovať v spolupráci s NATO a inými vojenskými a politickými blokmi v otázkach spoločného záujmu.
Ďalší zlom priniesol rok 2014. Po anexii Krymu a vypuknutí bojov na Donbase dospela ukrajinská politická reprezentácia k záveru, že neutralita krajinu neochránila. V decembri 2014 parlament zrušil „mimoblokový“ status, čím otvoril dvere k integrácii do euroatlantických štruktúr.
Definitívnu bodku za neutralitou dalo zakotvenie cieľa vstúpiť do EÚ a NATO priamo do Ústavy Ukrajiny vo februári 2019 (pdf, str. 1). Tento krok zmenil strategické smerovanie krajiny z neutrality na jasne definované spojenectvo so Západom.