Analýza Európskej komisie o udržateľnosti verejných financií z roku 2023 konštatovala najhoršiu dlhodobú udržateľnosť verejných financií Slovenska spomedzi všetkých krajín EÚ. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. 

Podľa pravidelnej správy Európskej komisie, Debt Sustainability Monitor (DSM) z roku 2023, ktorá hodnotí udržateľnosť verejného dlhu členských štátov EÚ, chýba Slovensku k udržateľnosti verejných financií 9,9 % HDP, teda približne 12 miliárd eur, čo je najvyššia hodnota spomedzi všetkých krajín EÚ. 

Správa používa ukazovatele S1 a S2, ktoré merajú potrebné fiškálne úpravy na stabilizáciu verejného dlhu v pomere k HDP. 

Ukazovateľ S1 „predstavuje hodnotu, o ktorú by sa malo zmeniť štrukturálne primárne saldo (pomocou zvýšenia daní alebo znížením „neúrokových“ výdavkov), aby úroveň verejného dlhu o 15 rokov bola 60% HDP“. 

Ukazovateľ S2 indikuje „o koľko sa musí trvale zmeniť štrukturálne primárne saldo (v % HDP), aby súčasná hodnota budúcich štrukturálnych primárnych sáld pokryla dnešnú úroveň dlhu. Na rozdiel od S1, indikátor S2 berie do úvahy projekcie súvisiace so starnutím populácie v nekonečnom horizonte, pričom požadovaná zmena salda má zabezpečiť nerastúcu úroveň dlhu“.

Členské štáty sa považujú za vysoko rizikové, ak je na dlhodobú stabilizáciu dlhu potrebná celková úprava aspoň o 6 percentuálnych bodov HDP (.pdf, s. 60). Okrem Slovenska boli za vysoko rizikové považované aj Malta, Luxembursko, Bulharsko a Slovinsko. 

Indikátor S2 dlhodobej udržateľnosti dlhu v roku 2023. Zdroj: Európska komisia.

Prehľad celkových klasifikácií dlhodobého rizika, S2 a S1 v roku 2023. Zdroj: Európska komisia.