Vyšetrovatelia okolo Jána Čurillu získali krátko po voľbách v roku 2023 status chránených oznamovateľov za to, že oznamovali skutočnosti v trestnej veci Rozuzlenie. Generálna prokuratúra postupne zrušila stíhanie všetkým obvineným v tejto kauze. Argumentovala aj tým, že opísaný skutok nie je trestným činom. O udelení ochrany však nerozhodol Úrad na ochranu oznamovateľov, ktorý to ani nemá v kompetencii, aleprokurátor špeciálnej prokuratúry. Výrok Matúša Šutaja Eštoka preto hodnotíme ako nepravdivý.

Vyšetrovatelia okolo Jána Čurillu získali krátko po voľbách v roku 2023 status chránených oznamovateľov. Udelila im ho špeciálna prokuratúra na základe ich žiadosti za to, že vypovedali alebo oznamovali skutočnosti v trestnej veci Rozuzlenie (v čase od 1:30). 

Ochranu neudeľuje úrad

Status chráneného oznamovateľa predstavuje preventívnu ochranu pred negatívnym pracovnoprávnym úkonom zo strany zamestnávateľa. V praxi to znamená, že zamestnávateľ nemôže urobiť akýkoľvek pracovnoprávny úkon voči oznamovateľovi, s ktorým oznamovateľ nesúhlasí, bez schválenia úradom.

O udelení ochrany však nerozhoduje samotný Úrad na ochranu oznamovateľov, pri podozreniach z trestných činov ju podľa zákona poskytuje výlučne prokuratúra. Tak tomu bolo aj v prípade čurillovcov, pri ktorých o udelení ochrany rozhodol prokurátor špeciálnej prokuratúry. Na tento fakt opakovane upozorňuje samotný úrad aj jeho predsedníčka Zuzana Dlugošová.

„Okrem toho, že týmto príslušníkom policajného zboru úrad neudeľoval ochranu, keďže to nie je v jeho kompetencii, v súvislosti s týmito prípadmi ÚOO konal iba pri ukladaní sankcie ministerstvu vnútra, keďže obišlo zákon a nevyžiadalo si súhlas úradu s postavením chránených oznamovateľov mimo služby,“ uvádza úrad v reakcii na obvinenia politikov. Ministerstvu vnútra bolo udelených v súvislosti s nerešpektovaním ochrany policajtov viacero pokút dokopy v sume 114-tisíc eur. 

Rozuzlenie

Policajná akcia Rozuzlenie prebehla ešte v lete 2023. V rámci nej polícia obvinila bývalého šéfa Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimíra Pčolinského aj jej vtedajšieho šéfa Michala Aláča. Spolu s nimi obvinila aj bývalého príslušníka SIS Martina Ciriaka, šéfa Národného bezpečnostného úradu Romana Konečného, expolicajta Jána Kaľavského a podnikateľa Petra Košča, známeho aj pod prezývkou Pán X. Košč mal byť na čele údajnej zločineckej skupiny, ktorej cieľom bolo podľa obvinenia marenie vyšetrovania veľkých káuz a diskreditácia policajtov známych pod názvom čurillovci. 

Generálna prokuratúra postupne zrušila všetky obvinenia v kauze. Pri Ciriakovi argumentovala tým, že opísaný skutok podľa jej právneho názoru nie je trestným činom: „Skutok, ako je opísaný v bode l. skutkovej vety, je neudržateľný aj z hľadiska hmotnoprávneho, nakoľko nezodpovedá právnej kvalifikácii ako zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa Trestného zákona, keďže neobsahuje také konkrétne zavinené konanie obvineného (nielen jeho), ktorým mal naplniť zákonné znaky uvedeného trestného činu. Obvinenie tak bolo vznesené pre skutok, ktorý nie je trestným činom, nakoľko v ňom absentujú zákonné znaky stíhaného trestného činu definované v Trestnom zákone, čím došlo k porušeniu zásady stíhania len zo zákonných dôvodov,“ uviedol v uznesení generálnej prokuratúry jej námestník Jozef Kandera. 

O zrušení „z dôvodu závažných hmotnoprávnych a procesných pochybení“ hovorila Generálna prokuratúra aj pri exšéfovi SIS Aláčovi. Pri Pčolinskom a Konečnom argumentovala tým, že vydanými rozhodnutiami orgánov činných v trestnom konaní bol porušený zákon. Stíhanie Petra Košča a Jána Kaľavského zastavila Generálna prokuratúra na základe ich sťažnosti proti vzneseniu obvinenia.