Skrátené legislatívne konanie sa od riadneho legislatívneho procesu líši nielen dĺžkou schvaľovania, ale aj tým, že sa k zákonu nemajú možnosť vyjadriť ministerstvá, samosprávy, odborná verejnosť či občianska spoločnosť v pripomienkovom konaní. Navyše nie je pravdou, že v prípade zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov ide o najdlhšie skrátene legislatívne konanie. Len v tomto volebnom období rokoval parlament dlhšie v skrátenom legislatívnom konaní o siedmich zákonoch. Výrok Erik Tomáša preto hodnotíme ako zavádzajúci.

9. decembra 2025 odhlasovala koalícia zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov. V prípade, že zákon vstúpi do platnosti, od 1. januára 2026 zanikne súčasný Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, a vznikne nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Opozícia v reakcii napadla rušenie úradu na Ústavnom súde, upozorňujúc na nesúlad zákona s ústavou a právom Európskej únie.

Rezort vnútra v dôvodovej správe argumentuje ohrozením ľudských práv, minister Šutaj Eštok však na tlačovej besede neuviedol ani jeden konkrétny príklad. Minister obrany Robert Kaliňák vyhlásil, že Úrad na ochranu oznamovateľov ruší vláda aj pre nesúhlas so súčasným vedením. Pridal sa tak pridal k tvrdeniam Tibora Gašpara. Úrad vedie Zuzana Dlugošová, ktorú Smer označuje ako kandidátku opozície. Predseda klubu SNS Roman Michelko zas argumentoval, že k návrhu na zrušenie prišlo pre pokuty, ktoré úrad vymeral ministerstvu vnútra.

Návrh na zrušenie a zmenu Úradu na ochranu oznamovateľov bol prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní, a rozprava o ňom trvala dva týždne. Medzirezortné pripomienkové konanie bolo z procesu vypustené a dotknuté inštitúcie nemali možnosť sa k návrhu riadne vyjadriť. 

8. decembra 2025 predložili Tibor Gašpar a Michal Bartek pozmeňujúci návrh a 9. decembra už návrh koalícia schválila. Opozícia sa mohla k finálnej podobe úradu vyjadriť len obmedzene,  keďže koalícia predčasne ukončila rozpravu v druhom aj v treťom čítaní, pričom do debaty bolo prihlásených ešte viac ako 50 rečníkov. 

Podmienky pre skrátené legislatívne konanie

Rokovací poriadok uvádza, že skrátené legislatívne konanie sa môže využiť za mimoriadnych okolností, kedy môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd, bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody. 

V porovnaní s riadnym legislatívnym konaním sa pri skrátenom konaní výrazne skracujú alebo úplne rušia zákonom stanovené lehoty. Odpadá povinná pätnásťdňová lehota medzi prvým a druhým čítaním a parlamentné výbory majú na prerokovanie návrhu len minimálny čas. V dôsledku toho môže byť zákon schválený v priebehu jedného rokovacieho dňa (§ 89).

Skrátené legislatívne konanie zároveň podľa Legislatívnych pravidiel vlády obmedzuje riadnu verejnú a odbornú diskusiu. Medzirezortné pripomienkové konanie sa buď vôbec neuskutoční a návrh sa prerokuje, bez možnosti aby sa k nemu vyjadrili dotknuté inštitúcie, samosprávy, odborná verejnosť či občianska spoločnosť alebo prebehne len v skrátenej lehote (Čl. 15).

Nejde o najdlhšie skrátené konanie

Parlament viedol v tomto volebnom období niekoľko dlhších skrátených legislatívnych konaní, ako tomu bolo pri zákone o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov. Návrh na skrátené legislatívne konanie bol v tomto prípade schválený 25. novembra 2025. Parlament ho v treťom čítaní odhlasoval 9. decembra 2025, teda na 14. deň od schválenia skráteného legislatívneho konania.

V súčasnom volebnom období poslanci odhlasovali zákon aj 40 dní po schválení skráteného legislatívneho konania. Konkrétne sa tak stalo pri zákone o príspevku v civilnom letectve, ktorému bolo odhlasované skrátené legislatívne konanie 7. decembra 2023. Návrh bol ale schválený v treťom čítaní až 16. januára 2025. 

Nadštandardne dlho sa schvaľoval aj zákon o ochrane prírody a krajiny a civilnej ochrane obyvateľstva (32 dní) ako aj zákon o odpadoch (20 dní) či zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (19 dní).

Podobne dlho ako spomínaný zákon o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov sa schvaľovalo ďalších šesť zákonov - dva dlhšie (15 dní), dva rovnako dlho a dva o deň kratšie (13 dní).

Vyjadrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR pre Demagog.sk z 19. 12. 2025:

"Tvrdenie nepovažujeme za zavádzajúce, keďže išlo o vyjadrenie v širšom kontexte a nespochybňovalo samotné zákonné skrátené legislatívne konanie. V diskusii zaznelo, že ide o jedno z najdlhších legislatívnych konaní, čo je z časového hľadiska fakticky správne."