Poslankyňa Irena Biháriová v relácii Sobotné dialógy povedala, že Progresívne Slovensko je za to, aby sa Benešove dekréty neuplatňovali na konfiškovanie majetkov na základe kolektívnej viny. Zároveň uviedla, že PS nebude a ani nechce rušiť Benešové dekréty. PS žiada, aby na ich právnom základe nevznikali nové právne skutočnosti. To však neznamená, že spochybňujú vlastníctvo už vyvlastnených pozemkov. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.

Biháriová v Sobotných dialógoch 30. novembra 2025 povedala: „My nechceme rušiť Benešové dektréty, nikdy sme to ani nevyslovili, ani s takouto ambíciou nepracujeme, je to absolútne nezmysel.” (42:06)

„To, čo sa vlastne s tom komárňanskom uznesení, ktoré Progresivne Slovensko publikovalo, hovorí, je o tom, aby sa Benešové dekréty, ktoré ostávajú, opakujem, súčasťou právneho poriadku SR, neuplatňovali, pokiaľ ide o konfiškovanie majetkov na základe kolektívnej viny,” dodáva (42:17).

Biháriová ďalej v relácii vysvetľuje pojem kaučuková právna norma.

„Skrátka ostávajú niektoré normy v právnom poriadku, neprichádza legislatívnym nejakým procedúram, ktoré ich rušia, ale vzhľadom na to, že ich účinky sú dnes už v rozpore s princípným právneho štátu a ľudskými právami, ich neuplatňujeme.” (42:48)

Progresívne Slovensko 25. novembra 2025 prijalo uznesenie (.pdf) k spolužitiu a rozvoju na južnom Slovensku. Odvolali sa v ňom na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 533 z 20. septembra 2007 „o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po II. svetovej vojne na Slovensku.“ Uznesenie NRSR deklaruje, že „povojnové rozhodnutia reprezentatívnych orgánov Československej republiky a Slovenskej národnej rady nie sú príčinou diskriminačnej praxe a dnes na ich základe nemôžu vzniknúť nové právne vzťahy” (.pdf, s. 2).

Progresívne Slovensko podľa Michala Šimečku upozorňuje na praktické problémy, ktoré súvisia s ich dnešným uplatňovaním. Slovenský pozemkový fond podľa zistení denníku SME už od roku 2018 a so zvýšenou intenzitou v roku 2025 začal konfiškovať rozsiahle súkromné pozemky a odvoláva sa pritom na Benešove dekréty, teda právne neuplatňované dokumenty z rokov 1940 až 1945. Ide o prípady, kde sa konfiškácia po vojne síce začala, no nedokončila. Teraz sa tieto procesy „dokončujú“ bez informovania dotknutých osôb a bez verejného prerokovania. Slovenský pozemkový fond len v prvých mesiacoch roka 2025 požiadal o zoštátnenie väčšieho počtu pozemkov podľa Benešových dekrétov než za celé roky 2023 a 2024 spolu.

Kauza Benešových dekrétov sa znovu otvorila v roku 2015 pri riešení vlastníctva pozemkov pod bratislavským obchvatom. V roku 2020 sa jedným z prípadov zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva: Lesy SR chceli získať les pri Bardejove patriaci Miklósovi Bositsovi. Slovenské súdy žalobu zamietli, keďže pre procedurálne chyby po vojne k skutočnej konfiškácii jeho majetku nedošlo. Generálny prokurátor Jaromír Čižnár však podal mimoriadne dovolanie a Najvyšší súd nariadil konfiškáciu. Bosits sa obrátil na Štrasburg, ktorý vyhlásil zásah prokuratúry za neprimeraný, no samotné uplatňovanie dekrétov neposudzoval.

PS vo svojom uznesení vyzýva štát, aby „pri posudzovaní žalôb na určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam spojeným s konfiškačnými rozhodnutiami dodržiaval princíp, že dekréty prezidenta Československej republiky sú ako súčasť slovenského práva vyhasnuté a na ich základe nie je možné robiť rozhodnutia zakladajúce nové právne skutočnosti."