Meranie tzv. „odlivu mozgov,“ je z hľadiska presnosti náročné. Podľa Inštitútu verejných politík doposiaľ nemáme spoľahlivé dáta o tom, koľko ľudí sa po štúdiu v zahraničí vracia späť a koľko absolventov a absolventiek slovenských vysokých škôl odchádza do zahraničia a zostáva tam (.pdf, s. 1). Dáta o zdravotne poistených ľuďoch naznačujú, že medzi v rokoch 2000 až 2015 zo Slovenska odišlo 300-tisíc ľudí, tieto odhady sú však orientačné. Chýbajú tiež kompletné dáta o veku odchádzajúcich. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.

Z dát Štatistického úradu SR vyplýva, že v rokoch 2015 až 2024 zo Slovenska vysťahovalo spolu 10 804 ľudí vo veku 20 až 34 rokov (.pdf, s. 34-35). Tieto údaje zahŕňajú aj ľudí s iným než slovenským občianstvom. Údaje vychádzajú zo sčítania obyvateľov realizovaného spravidla každých desať rokov. Inštitút finančnej politiky (IFP) vo svojej analýze o odlive mozgov poukázal na to, že tieto dáta nemusia dôveryhodne zachytávať zahraničnú migráciu, pretože ľudia si trvalý pobyt menia ojedinele, štát túto povinnosť nevynucuje (.pdf, s. 2, box 1). 

Na základe údajov o zdravotne poistených ľuďoch IFP v roku 2017 odhadlo, že zo Slovenska odišlo 300-tisíc ľudí medzi rokmi 2000 až 2015 (.pdf, s. 1, odsek 1). Tieto počty zahŕňajú aj cudzincov a cudzinky. Podľa Inštitútu sú odhady na základe počtu poistených ľudí spoľahlivejšie vďaka finančnej motivácii nahlasovať pobyty v zahraničí a následne aj návrat do krajiny (.pdf, s. 1, odsek 2). Dáta tiež ukazujú, že polovica tých, ktorí sa odhlásili zo zdravotnej poistovne medzi rokmi 2010 až 2015 mali menej než 30 rokov (.pdf, s. 3). 

Aj centrálny register poistencov môže podhodnocovať počet ľudí pracujúcich v zahraničí, pretože môžu byť samoplatcami a platiť si zdravotné poistenie na Slovensku napriek tomu, že sa zdržujú v zahraničí (.pdf, s. 2). IFP zdôrazňuje, že výsledky analýzy musia byť interpretované ako orientačné.

Meranie tzv. „odlivu mozgov,“ je z hľadiska presnosti náročné. Podľa Inštitútu verejných politík doposiaľ nemáme spoľahlivé dáta o tom, koľko sa po štúdiu v zahraničí vráti (.pdf, s. 1). Viaceré odhady vrátane analýzy od Inštitútu verejných politík zároveň uvádzajú percento návratnosti, nie celkové čísla (.pdf, s. 2, odsek 4).

Z dát OECD z roku 2021 vyplýva, že každý piaty vysokoškolák alebo vysokoškoláčka študuje v zahraničí, ide o druhý najvyšší podiel spomedzi členských krajín (.pdf, s. 259).

Podľa posledných dostupných dát študovalo v roku 2020 v zahraničí takmer 31-tisíc študentov a študentiek. Do zahraničia odchádza každý približne rok 4-tisíc maturantov.