
Hlas
...touto partičkou policajtov, ktorých som pri svojom nástupe v zmysle zákona postavil mimo službu a 9 rozhodnutí krajských súdov, mi dalo za pravdu.
Krátko po nástupe do funkcie minister vnútra, Matúš Šutaj Eštok postavil mimo službu policajných vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu, hoci mali status chránených oznamovateľov. Urobil tak bez súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov. Dotknutí policajti sa obrátili na súd a žiadali vydanie neodkladného opatrenia, ktoré by im umožnilo návrat do práce. Krajský súd ich žiadosti nevyhovel. Súd však nerozhodoval o zákonnosti samotného postupu ministra, ale len o neodkladnom opatrení, aby sa mohli vrátiť do práce pred prebehnutím súdneho procesu. Výrok Matúša Šutaja Eštoka preto hodnotíme ako zavádzajúci.
Matúš Šutaj Eštok postavil mimo službu obvinených vyšetrovateľov spojených s Jánom Čurillom. Viacerí z vyšetrovateľov mali v tom čase štatút chránenej osoby od Úradu špeciálnej prokuratúry. Kvôli tomuto štatútu má zamestnávateľ povinnosť požiadať Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO) o súhlas pri vykonaní personálnych zmien. Predsedníčka úradu Zuzana Dlugošová upozornila na skutočnosť, že ministerstvo o súhlas nepožiadalo.
Deväť vyšetrovateľov – Mašín, Dunčko, Magula, Čurilla, Ďurka, Svitok, Sedlák, Kotek, Sabota – namietali postup ministra ako nezákonný a obrátili sa preto na súd. Desiatym mal byť bývalý viceprezident policajného zboru Branko Kišš, ktorý však podľa slov Matúša Šutaja Eštoka vzal svoj návrh späť.
Aký je stav súdnych sporov
O návrhoch na vydanie neodkladných opatrení na okamžitý návrat do práce rozhodovali na prvom stupni sudcovia Mestského súdu Bratislava IV. V prípade Jána Čurillu a jeho kolegu Róbert Magulu súd neodkladné opatrenie nevydal, toto rozhodnutie neskôr potvrdil aj senát krajského súdu.
Na rozdiel od Čurillu a Magulu však viacerí vyšetrovatelia so svojim podaním na prvostupňovom súde uspeli, štyrom vyšetrovateľom dal mestský súd za pravdu a vydal neodkladné opatrenie.
S pribúdajúcimi súdnymi rozhodnutiami sa menilo aj pomyselné „skóre“. Vo februári 2024 Matúš Šutaj Eštok vyhlásil, že výsledok súdnych sporov je 7:4 v prospech ministerstva.
Vo všetkých prípadoch policajtov, ktorými sa zaoberal Mestský súd Bratislava IV, prišlo k odvolaniu a o spore napokon musel rozhodnúť krajský súd, ktorý dal vo všetkých prípadoch za pravdu ministerstvu. Proti rozhodnutiu krajského súdu v týchto prípadoch už neexistuje riadny opravný prostriedok, možné bolo iba dovolanie.
Výsledkom bolo, že ani jeden z policajtov nakoniec neodkladné opatrenie nezískal. Minister vnútra vtedy vyhlásil, že „finálne skóre je 8:0“ pre ministerstvo, v októbri 2024 dokonca hovoril o stave „11:0“.
O čom rozhodovali súdy
Krajský súd dal ministrovi vo viacerých sporných otázkach za pravdu. Podľa súdu sa nepodarilo preukázať, že by minister vnútra vydal personálne rozkazy z dôvodu, že policajti podali oznámenie o protispoločenskej činnosti.
Krajský súd však nerozhodoval o tom, či minister porušil zákon, keď nepožiadal Úrad na ochranu oznamovateľov o súhlas s personálnymi zmenami. Zaoberal sa len o vydaním neodkladného opatrenia.
Aj Úrad na ochranu oznamovateľov už skôr upozorňoval na to, že rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave v prípade policajtov NAKA sa vôbec netýka toho, či ministerstvo vnútra konalo v súlade so zákonom, keď ich bez súhlasu úradu postavilo mimo služby.
„Teda o tom, či ministerstvo vnútra postupovalo a rozhodlo zákonne, môže rozhodovať jedine správny súd,“ dodal úrad.
Správny súd dal za pravdu policajtovi
Po odznení výroku Matúša Šutaja Eštoka prišlo k ďalšiemu vývoju v podobe rozhodnutia správneho súdu. Ten uznal za opodstatnenú námietku Pavla Ďurku, že samotné obvinenie policajta nestačí na jeho postavenie mimo službu. Podľa súdu musí byť preukázané, že zotrvanie vo funkcii by ohrozilo dôležité záujmy štátnej služby. Pavol Ďurka by sa tak mal vrátiť do služby a ministerstvo by mu malo doplatiť ušlý plat vo výške približne 70-tisíc eur.
O zákonnosti postupu ministra Šutaja Eštoka rozhodoval v minulosti aj samotný Úrad na ochranu oznamovateľov. Ten pokutoval ministerstvo 90-tisíc eurami za to, že minister porušil zákon. ÚOO konštatoval, že minister pochybil, lebo sa pred vydaním personálnych rozkazov neobrátil na úrad a nežiadal o súhlas.