Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bolo Slovensko v roku 2023 v pásme vysokého rizika dlhodobej fiškálnej udržateľnosti. Potvrdili to aj ukazovatele udržateľnosti Európskej komisie, keď Slovensko v tom roku označili za najrizikovejšiu krajinu v rámci celej EÚ. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. 

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť za najvhodnejší indikátor vývoja verejných financií považuje ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti, ktorý zohľadňuje aktuálnu úroveň deficitu, ale aj očakávaný vývoj príjmov a výdavkov rozpočtu do budúcna. V roku 2023 sa tento ukazovateľ, vplyvom pandémie a energokrízy, vyšplhal na úroveň 6,2 percenta HDP, teda do pásma vysokého rizika. Hrubý dlh verejnej správy v tom roku dosiahol 55,8 percenta HDP. 

Európska komisia hodnotí dlhodobú fiškálnu udržateľnosť na základe dvoch indikátorov. Ukazovateľ S2 meria fiškálne úsilie potrebné na stabilizáciu verejného dlhu v dlhodobom horizonte. Ukazovateľ S1 meria fiškálne úsilie potrebné na to, aby bol do roku 2070 dosiahnutý pomer verejného dlhu k HDP na úrovni 60 percent. Podľa oboch je riziko fiškálnej udržateľnosti, spomedzi krajín EÚ, najvyššie práve na Slovensku (S2 – 9,9 a S1 – 8,7). Príčinami sú rastúce náklady na starnúce obyvateľstvo a nepriaznivý východzí stav rozpočtu (.pdf, s. 59).

Zdroj: Európska komisia, Debt Sustainability Monitor 2023

Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster v septembri 2025 uviedol, že k najvýraznejšiemu zhoršeniu udržateľnosti verejných financií došlo v rokoch 2015 až 2018, teda práve za vlád Roberta Fica a Petra Pellegriniho, a to najmä v dôsledku zmien v dôchodkovom systéme (00:01:43 - 00:02:15). Od začiatku štvrtej vlády Roberta Fica sa hrubý dlh zvyšuje - 2024 dosiahol 59,7 percenta HDP a v roku 2025 sa predpokladá na úrovni 62 percent HDP.