
Hlas
Je to sociálny masaker od opozície, ktorý sa pretaví na účte každého jedného občana v horizonte roka 2027, že bude mať mínus 3-tisíc eur v peňaženke. To sú tzv. emisné povolenky ETS 2. A viete, kto v Európskom parlamente hlasoval za tieto, za tento sociálny masaker? Dvaja poslanci okrem celej opozície, okrem pána Šimečku, okrem SaS, okrem Demokratov, Obyčajných ľudí, aj dvaja poslanci KDH sa podpísali pod to.
Za ETS2, teda rozšírenie systému emisných povoleniek na cestnú dopravu a vykurovanie budov, hlasovali v Európskom parlamente deviati slovenskí europoslanci, vrátane dvoch členov KDH, Michala Šimečku, ďalších europoslancov PS a tiež europoslancov za SaS a Demokratov. Systém má začať platiť od roku 2027. Zavedenie kvótneho systému zvýši náklady domácností na energie, no odhady jeho vplyvu sa v analýzach líšia. Podľa najpesimistickejšieho predpokladu od analytika Kovandu môže systém ETS2 zvýšiť ročné výdavky domácností zhruba o 3-tisíc eur od roku 2030, nie 2027. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.
V roku 2023 EÚ schválila reformu systému obchodovania s emisnými povolenkami, známu aj ako ETS2. Zmena rozširuje poplatky za emisie uhlíka z fosílnych palív do cestnej dopravy a vykurovania. Nový systém má fungovať od roku 2027, v prípade vysokých cien energií sa môže implementácia posunúť o rok neskôr.
Európsky parlament smernicu zavádzajúcu ETS2 schválil v apríli 2023. Smernicu podporilo 413 prítomných europoslancov, proti bolo 167 a 57 sa zdržalo. Za Slovensko návrh podporili Miriam Lexmann a Ivan Štefanec (KDH), Michal Šimečka, Martin Hojsík a Michal Wiezik (PS), Vladimír Bilčík (Demokrati), Eugen Jurzyca (SaS), Peter Pollák (OĽaNO) a Lucia Ďuriš Nicholsonová (Jablko). Proti hlasovali Milan Uhrík (Republika) a Miroslav Radačovský (Slovenský PATRIOT), zdržali sa Monika Beňová a Katarína Roth Neveďalová (Smer-SD), nehlasoval Robert Hajšel (nezávislý, kandidoval za Smer-SD).
Náklady na emisné povolenky zasiahnu domácnosti v členských štátoch, ktoré na kúrenie využívajú zemný plyn, olej a uhlie – vrátane Slovenska.
Zatiaľ nie je isté, o koľko ETS2 zvýši ceny energií ani ako sa vyššie náklady premietnu do cien pre domácnosti. Odhady odborníkov a odborníčok sa líšia.
Jedným z faktorov je cena emisných kvót. EÚ do roku 2030 pripúšťa možnosť zastropovať cenu na 45 eur za tonu vypusteného uhlíka zvýšením objemu kvót v obehu. Podľa Českej národnej banky môže cena v roku 2027 pri 2-percentnej inflácií narásť na 57 eur za tonu.
Podľa štúdie Inštitútu environmentálnej politiky môžu ročné náklady na vykurovanie nezatepleného domu narásť o 300 až 450 eur v prípade, že tona vypusteného uhlíka bude stáť 55 eur (.pdf, s. 28).
Ročné náklady na benzín a naftu sa v závislosti od spotreby môžu zvýšiť o 80 až 175 eur (.pdf, s. 29). Analýza vychádza zo scenára, podľa ktorého sa náklady na emisné povolenky plne prenesú do cien pre spotrebiteľov.
Ekonóm Lukáš Kovanda pre STVR v októbri 2025 uviedol, že očakáva, že cena emisnej povolenky do roku 2030 stúpne na 250 eur za tonu, čo by podľa neho zvýšilo ročné náklady domácností o 3-tisíc eur. Narastajúcu cenu povoleniek v ďalších rokoch ekonóm vysvetľuje tým, že ich suma sa určuje na burze.
Energetický analytik Radovan Potočár vo vyjadrení pre STVR počítal s cenou zhruba 80 eur za tonu.
Podľa štúdie publikovanej v časopise Frontiers in Environmental Science by ročné náklady pre jednoosobovú domácnosť vo východnej Európe dosiahli 640,5 eur. Výpočty rátali s cenou 80 eur za tonu emisií uhlíka.
Podľa analýzy spoločnosti Deloitte bude priemernú českú domácnosť zavedenie ETS2 ročne stáť šesť až sedem tisíc českých korún (zhruba 250-290 eur). V prípade slabo zateplených domov, či vyššom počte najazdených kilometrov budú náklady vyššie.