Európsky súd pre ľudské práva v roku 2013 rozhodol, že Rakúsko diskriminovalo homosexuálne páry, keď im neumožňovalo adopcie biologických detí jedného z partnerov. O možnosti adopcie cudzích detí homosexuálnymi pármi však rozhodol v roku 2015 rakúsky ústavný súd. ESĽP vo svojom rozhodnutí zdôraznil, že Európsky dohovor o ľudských právach nezaväzuje signatárske štáty priznať právo na adopciu nevlastných detí nemanželským párom. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.

V roku 2013 vydal Európsky súd pre ľudské práva verdikt v prípade „X a ostatní verzus Rakúsko”, v ktorom rozhodol, že Občiansky zákonník v Rakúsku diskriminuje páry rovnakého pohlavia, lebo im zamedzuje adoptovať si dieťa z predošlého zväzku ich partnera alebo partnerky, hoci to povoľuje nezosobášeným heterosexuálnym párom. 

Prípad sa týkal dvoch Rakúšaniek, ktoré sa obrátili na súd po tom, čo im rakúske súdy zamietli žiadosť o adopciu syna jednej z nich jej partnerkou. Krajinský súd v roku 2006 argumentoval, že aj keď rakúske právo pojem „rodičia“ presne nedefinuje, všeobecne sa ním myslia osoby opačného pohlavia. Okrem toho poukázal na to, že dieťa je v pravidelnom kontakte s biologickým otcom, a preto nevidel dôvod nahradiť ho adoptívnym rodičom.

O adopcii detí, ktoré nie sú biologicky späté ani s jedným z partnerov, rozhodol rakúsky ústavný súd až v roku 2015. Súd zrušenie zákazu odôvodnil tým, že rozlišovanie výhradne na základe sexuálnej orientácie v tomto prípade nemá vecné opodstatnenie. 

Rakúske úrady na základe rozhodnutia ústavného súdu od roku 2016 prestali zakazovať osvojovanie si detí dvojicami rovnakého pohlavia. Podľa rakúskeho rezortu spravodlivosti platí zásada, že posudzovanie žiadostí o adopciu musí byť individuálne a v prípade maloletého dieťaťa vychádzať zo stanoviska inštitúcie vykonávajúcej príslušný dohľad, ktorá stavia do popredia blaho dieťaťa.

Zároveň však ESĽP vo svojom rozhodnutí zdôraznil, že Európsky dohovor o ľudských právach nezaväzuje signatárske štáty priznať právo na adopciu nevlastných detí nemanželským párom.

Nehodnotíme časť výroku, v ktorej Andrej Danko tvrdí, že definícia ženy a muža v ústave by takýmto rozhodnutiam súdov zabránila, keďže ide o právny názor.