Slovensko má možnosť podieľať sa na tvorbe a schvaľovaní európskej legislatívy, prostredníctvom zástupcov v Európskej komisii, v Európskom parlamente a v Rade Európskej únie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Výhradné právo iniciovať legislatívne návrhy má Európska komisia. Tvorí ju 27 komisárov a prezident. Za Slovensko je to Maroš Šefčovič, komisár pre obchod a ekonomickú bezpečnosť.

Komisia návrh následne pošle na pripomienkovanie národným parlamentom a takisto Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie. Ak sa nenájdu problémy, Europarlament a Rada návrh schvália.

Europarlament má v súčasnosti 720 poslancov, rozdelených do deviatich frakcií. Slovensko v ňom v období 2024 – 2029 má 15 mandátov.

Šesť z nich zastávajú poslanci strany PS Ľudovít Ódor, Martin Hojsík, Ľubica Karvašová, Michal Wiezik, Veronika Cifrová-Ostrihoňová a Lucia Yar, ktorí pôsobia vo frakcii Renew Europe.

Za stranu Smer - SD  Slovensko zastupujú Katarína Roth Neveďalová, Judita Laššáková, Monika Beňová, Ľuboš Blaha a Erik Kaliňák. Za stranu Hlas je v Europarlamente jeden poslanec, a to Branislav Ondruš. Poslanci oboch strán sú od roku 2023 nezaradení. 

Zvyšní traja europoslanci sú Milan Mazurek a Milan Uhrík (Republika) z frakcie Európa suverénnych národov a Miriam Lexmann (KDH) zo skupiny Európska ľudová strana (Kresťanskí demokrati).

Za SNS bol do Európskeho parlamentu ešte v roku 2009 zvolený, dnes už zosnulý, Jaroslav Paška. Patril do frakcie Európa slobody a demokracie.

Rada EÚ pozostáva z ministrov zastupujúcich jednotlivé členské štáty. Asi v 80 % právnych predpisov Rada hlasuje kvalifikovanou väčšinou, čo znamená, že sa na výsledku musí zhodnúť 55 % členských štátov, ktoré zastupujú minimálne 65 % obyvateľov EÚ.