Podľa niektorých odborníkov podobné ústavné zmeny ako na Slovensku zaviedli v minulosti len Maďarsko a Rusko. V Rusku má ústavný súd právomoc označiť rozhodnutia medzinárodných súdov za „nevykonateľné“, ak sú podľa neho v rozpore s ruskou ústavou. V prípade Poľska však nešlo o zmenu ústavy, ale o novelu bežného zákona, ktorá upravovala organizáciu súdov. Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že poľská justičná reforma porušuje právo EÚ. Podľa posledného rozsudku z februára 2025 musí Poľsko zaplatiť pokutu vo výške približne 320 miliónov eur. Poľsko však avizovalo, že sa proti rozhodnutiu ešte odvolá. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.

Národná rada Slovenskej republiky v septembri 2025 schválila novelu ústavy, ktorá okrem iného  do ústavy dopĺňa dve formulácie, ktorých cieľom je nadradenie slovenského práva medzinárodným dohodám v takzvaných kultúrno-etických otázkach. Dopĺňajú doterajší článok 7 v texte ústavy, keď si podľa nového znenia Slovenská republika zachováva „zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenej najmä základnými kultúrno-etickými otázkami”, pričom nič v ústave „nemožno vykladať ako súhlas Slovenskej republiky s prenosom výkonu časti jej práv vo veciach tvoriacich národnú identitu“.  

Ešte pred schválením novely v júni 2025 skupina expertov vrátane exministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej, akademika Jozefa Vozára, vysokoškolskej učiteľky Lucie Berdisovej či bývalého sudcu Ústavného súdu Daniela Švábyho upozornila, že novela ústavy je  nezlučiteľná s európskymi záväzkami Slovenska. Novela podľa nich odporuje princípu prednosti práva EÚ a vytvorila by právny základ na vzdialenie sa od hodnôt Európskej únie a Rady Európy. Novela podľa nich zavádza faktické spätné odvolanie súhlasu s medzinárodnými záväzkami, čo priamo porušuje základný princíp medzinárodného práva, že záväzky, do ktorých štát dobrovoľne vstúpil, musí dodržiavať. 

Odborníci pripomenuli, že podobné ústavné zmeny, dokonca s menšou intenzitou a vágnosťou zaviedli v minulosti Maďarsko v roku 2018 a Rusko v roku 2015. Ruský ústavný súd vďaka tomu môže uznať za „nevykonateľné" rozhodnutia medzinárodných súdov ak sú podľa neho v rozpore s ruskou ústavou. Stanovisko expertov podporili aj ďalší bývalí sudcovia Ústavného súdu Lajos Mészáros, Ladislav Orosz, Ján Mazák a Ján Luby či bývalé obmudsmanky Jana Dubovcová a Mária Patakyová.

Obavy zmierňovali niektorí ústavní právnici, napríklad Vicent Bujňák, odborný asistent na Katedre ústavného práva bratislavskej právnickej fakulty. Ten tvrdil, že pri súčasnom zložení Ústavného súdu nebude mať novela až taký výrazný dosah. „Keď Ústavný súd bude chcieť, bude vedieť povedať – dobre, tak teda nič v tejto ústave a ústavných zákonoch sa nesmie vykladať ako súhlas s prenosom práv, ale vzhľadom na platné referendum s právnou silou ústavného zákona naďalej v oblasti, ktorá bola vstupom do EÚ prenesená na európske orgány, rešpektujeme prednosť práva Európskej únie,“ vysvetľoval.

Poľsko Európska komisia zažalovala za novelu bežného zákona z roku 2019, ktorý menil vnútroštátne pravidlá organizácie všeobecných súdov a poľského najvyššieho súdu. Poľská justičná reforma napríklad zavádzala právomoc pre disciplinárne kolégium poľského najvyššieho súdu rozhodovať o odvolaní sudcov a vytvárala systém disciplinárnych postihov sudcov.

Poľsko Európska komisia zažalovala v apríli 2021. Komisia tvrdila, že novela poľského zákona zveruje disciplinárnemu senátu, ktorého nezávislosť a nestrannosť nie sú zaručené, právomoc rozhodovať vo veciach s priamym vplyvom na postavenie a výkon funkcie sudcov. Poľský ústavný súd v októbri 2021 rozhodol, že niektoré články základných zmlúv o Európskej únii odporujú poľskej ústave a spochybnil tak nadradenosť práva EÚ nad tým poľským. 

Súdny dvor Európskej únie v júni 2023 rozhodol, že poľská justičná reforma porušuje právo Európskej únie a vyhovel tak žalobe Európskej komisie (.pdf, str. 1). Súdny dvor EÚ rozhodol, že disciplinárny senát Najvyššieho súdu nespĺňa požiadavku nezávislosti a nestrannosti (.pdf, str. 2). Rozsudok potvrdil, že kontrola dodržiavania hodnôt a zásad, akými sú právny štát a nezávislosť súdnictva patrí plne do jeho právomoci členských štátov. Členské štáty sú však pri výkone tejto právomoci povinné dodržiavať právo EÚ. Právny štát je podľa rozhodnutia súdu základná hodnota, ktorá súvisí so samotnou identitou Únie (.pdf, str. 2). Táto hodnota je podľa súdu vyjadrená v právne záväzných povinnostiach „ktorých sa členské štáty nemôžu zbaviť tým, že sa oprú o vnútroštátne ustanovenia alebo judikatúru, a to vrátane tých, ktoré majú ústavnú povahu” (.pdf, str. 2).

Vo februári 2025 Súdny dvor Európskej únie potvrdil, že Poľsko musí za porušenie práva EÚ zaplatiť pokutu vyše 320 miliónov eur. Poľsko totiž počas súdneho pojednávania odmietlo pozastaviť niektoré ustanovenia napadnuté Európskou komisiou. Od 3. novembra 2021 tak Poľsko muselo platiť 1 milión eur za každý deň. Následne v júni 2022 Poľsko prijalo zákon, ktorým sa snažilo vyhovieť predbežnému opatreniu uloženému Súdnym dvorom. Varšava však vyhovela len čiastočne, a preto bolo denné penále od 21. apríla 2023 znížené na 500-tisíc eur. Poľsko následne podalo žalobu, v ktorej žiadalo zníženie týchto pokút. Súd však rozhodol, že krajina musí zaplatiť celkovú sumu približne 320 miliónov eur. Poľsko však avizovalo, že sa proti rozhodnutiu odvolá.