Prvá vláda Roberta Fica, ktorá vládla od júla 2006, zdedila po svojich predchodcoch dlh verejnej správy na úrovni 35 % HDP za rok 2005. Za rok 2019 bol štátny dlh Slovenska vo výške 48 % HDP. V tomto období okrem vlády Roberta Fica vládla aj vláda pod vedením Ivety Radičovej, počas ktorej štátny dlh takisto rástol. Od marca 2020 vládla vláda Igora Matoviča. V roku 2020 dosiahol dlh verejnej správy 58,4 % HDP. Neskôr za rok 2021 vystúpil na 60,2 % HDP. Od októbra 2023 na Slovensku vládne štvrtá vláda premiéra Roberta Fica. V roku 2023 bol štátny dlh na úrovni 55,6 % HDP. Podľa odhadu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by mal štátny dlh za rok 2025 dosiahnuťi 61,8 % HDP. Hoci podľa člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustera došlo k najväčšiemu zhoršeniu dlhodobej udržateľnosti verejných financií počas vlád Roberta Fica a Petra Pellegriniho v rokoch 2015 až 2019, štátny dlh Slovenska rástol postupne počas vlád všetkých premiérov od roku 2006, nielen počas pôsobenia Roberta Fica. Prvá vláda Roberta Fica už zdedila dlh na úrovni 35 % HDP. Tvrdenie, že štátny dlh Slovenska vytvoril vylúčne Robert Fico, preto hodnotíme ako zavádzajúce.

V roku 2000, odkedy vládol Mikuláš Dzurinda, bol dlh verejnej správy alebo štátny dlh na Slovensku na úrovni 50,6 %. V roku 2001 stúpol na 51,4 %. Potom začal postupne klesať, v roku 2002 na 45,60%, v roku 2003 na 43,6 % HDP, v roku 2004 na 42 % HDP a v roku 2005 na 35 % HDP. V tomto období bola prvá a druhá vláda Mikuláša Dzurindu až do júla 2006. Mikuláš Dzurinda odovzdal novému premiérovi Robertovi Ficovi ekonomiku s verejným dlhom, ktorý patril medzi najnižšie v Európskej únii a bol výrazne pod priemerom Európskej únie, ktorý v tej dobe bol viac ako 60 percent.

Prvá vláda Roberta Fica nastúpila v júli 2006 a vládla do júla 2010. V roku 2006 bola zadlženosť Slovenska na úrovni 31,5 % HDP, v roku 2007 klesla na 30,4 % HDP, rovnako potom klesla aj v roku 2008 a to na 28,6 % HPD. V roku 2009 stúpla na 36,4 % HDP. Za rok 2010 deficit Slovenska dosiahol 40,7 % HDP. Ekonomickí analytici citovaní Hospodárskymi novinami uviedli, že prvá vláda Roberta Fica nevyužila dobré ekonomické roky 2006-2008, po ktorých Slovensko postihla hospodárska kríza zodpovedná za zhoršenie životnej úrovne obyvateľstva. Od roku 2006 do roku 2010 štátny dlh narástol o 9,2 % HDP. 

Od júla 2010 vládu Roberta Fica vystriedala Iveta Radičová. Počas vlády Ivety Radičovej v roku 2011 deficit vzrástol na 43,3 % HDP. Za rok 2012 sa dlh verejných financií skokovo zvýšil na 51,7 % HDP.

Od apríla 2012 Robert Fico vládol ako premiér až do marca 2016. V roku 2013 sa zvýšil na 54,6 % HDP, v roku 2014 mierne klesol na 53,40 % HDP a v roku 2015 bol na úrovni 51,6 % HDP. Tieto roky sú charakteristické najmä rozšírením sociálnych balíčkov. 

Od marca 2016 do marca 2018 vládla tretia vláda Roberta Fica, ktorého na poste premiéra do roku 2020 vystriedal Peter Pellegrini. V roku 2016 deficit bol na úrovni 52,1 % HDP, v roku 2017 bola na približne rovnakej úrovni 51,4 % HDP, v roku 2018 klesol na 49,3 % HDP. V roku 2019 bola zadlženosť Slovenska na úrovni 48 % HDP. Od roku 2012 do roku 2020 štátny dlh narástol o 8,1 %. 

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť za najlepší indikátor vývoja verejných financií považuje ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti, ktorý berie do úvahy aktuálnu úroveň deficitu, ale aj očakávaný vývoj príjmov a výdavkov rozpočtu do budúcna. Z hľadiska ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti nastalo v roku 2018 a 2019 výrazné zhoršenie udržateľnosti. Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster v relácii Na telo v septembri 2025 uviedol, že: „Všetky vlády za posledné tri či štyri volebného obdobia nejakým spôsobom prispeli ku zhoršovaniu udržateľnosti verejných financií. To úplne najhoršie zhoršenie bolo v pred pred minulom volebnom období, čiže to boli vlády Ficove a Pellegriniho v rokoch 2015 až 2019, kedy došlo naozaj k veľmi výraznému zhoršeniu udržateľnosti, najmä cez vážne zmeny v dôchodkovom systéme” (v čase od 00:01:43-00:02:15). 

Od marca 2020 do mája 2023 vládla na Slovensku vláda vedená Igorom Matovičom, ktorého neskôr vystriedal Eduard Heger. V roku 2020 sa dlh zvýšil na 58,4 % HDP, v roku 2021 na 60,2 % HDP. V roku 2022 štátny dlh Slovenska dosiahol 57,7 % HDP. 

Od októbra 2023 na Slovensku vládne štvrtá vláda premiéra Roberta Fica. V roku 2023 bol štátny dlh na úrovni 55,6 % HDP. Podľa dát z Fiškálnej databázy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť narástol dlh verejných financií za obdobie od roku 2023 do 2024 z 55,6 % HDP na 59,3 % HDP. Pre rok 2025 zatiaľ Rada pre rozpočtovú zodpovednosť uverejnila len odhadovaný štátny dlh na úrovni 61,8 %. Pokiaľ by sme brali do úvahy aj odhadovanú úroveň dlhu na konci roka 2025, tak počas obdobia vládnutia štvrtej vlády Roberta Fica v rokoch 2024 a 2025 narástol štátny dlh o 6,2 % HDP. 

 
Hrubý a čistý dlh vyjadrený ako % HDP. Zdroj: Rada pre rozpočtovú zodpovednosť